Snímka Dušana Hanáka Papierové hlavy, ktorú cez víkend uviedli na piatom festivale dokumentárnych filmov v japonskej Yamagate v medzinárodnom súťažnom programe, sa po troch hviezdičkách odbornej kritiky na francúzsko-nemeckom televíznom kanáli arte a po získaní hlavnej ceny Golden Spire na 40. MFF v San Franciscu, dočkala ďalšieho uznania. Veľká sála obchodného domu AZ, kde sa konajú súťažné predstavenia, bola na Hanákov film takmer plná, čo sa tu nestáva príliš často. Pre zaujímavosť, aj MFF v Tokiu sa koná pod patronátom obchodného domu, ktorý má okrem škatúľ čaju a plien aj svoje kinosály a vlastné kultúrne akcie. Diváci i kritici sa počas besedy po filme zaujímali najmä o to, ako Hanák získal a spracoval archívne materiály, prečo používa princíp koláže, či je jeho film pravdivý a čo znamenajú rôzne symboly, ako napríklad spiaci muž na záver filmu. Hanák japonské prijatie filmu hodnotí s rezervovanou radosťou: "Rád by som veril, že sa vďaka medzinárodnému úspechu môjho filmu podarí narušiť bariéru informovanosti niektorých západných ľudí vo vzťahu k našej minulosti." Dušan Hanák ukázal komunistický systém zvnútra a donútil západných divákov, aby na vlastnej koži precítili totalitné excesy. V Yamagate sa vyslovil nielen k spoločenským, ale i umeleckým aspektom filmu: "Princípom tohto filmu je koláž a týka sa obrazu i zvuku. Mám rád kontrapunkt. Je zaujímavé, keď zvuk hovorí niečo iné než obraz. Tým môže v zdôvodnených prípadoch vzniknúť nová asociácia, nová metafora," vysvetľoval publiku a nezaprel pritom svoju druhú profesiu pedagóga. Hanák uviedol, že obrovský čas musel venovať výberu scén zo stoviek archívnych filmov, ktoré tvoria takmer polovicu metráže. "Chcel som zachytiť stupiditu komunistickej propagandy a zaujíma ma aj čierny humor a absurdita, ktorú po rokoch v týchto filmoch nachádzame." Režisér však priznal, že niektoré súvislosti sú za oceánom nezrozumiteľné, aj keď film pôsobí univerzálne napriek času, do ktorého je zasadený. "Je ťažké ich tlmočiť, pretože človek v totalitnom systéme žije schizofrénnym spôsobom, na ktorý si časom zvykne." Hanákov film o porušovaní ľudských práv počas totality má dôležité presahy do slovenskej prítomnosti, o ktorú sa tunajšie publikum takisto zaujímalo. "Film hovorí najmä o vzťahu človeka a moci i o tom, aká zložitá je cesta k demokracii," povedal Hanák. Napriek pozitívnej japonskej reakcii sa však domnieva, že občania postkomunistických krajín musia vedieť prevziať zodpovednosť za vývoj demokracie a upozorňovať na nebezpečenstvo izolácie v integrovanej Európe. "Niet tretej cesty a ruské impérium môže ožiť zo dňa na deň," uviedol. K obrazu spiaceho muža dodal: "Znamená symbol neprebudenej časti verejnosti, ktorej je vývoj demokracie na Slovensku ľahostajný a ktorá by sa mala prebudiť."
Autor: Yamagata (Autor je spolupracovníkom SME.)
