Snímka Papierové hlavy režiséra Dušana Hanáka získala tretiu cenu na 5. ročníku medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov v japonskej Yamagate, ex aequo s kanadským súťažným príspevkom Tu as crié Let Me Go od Anne-Claire Poirierovej. Grand Prix dotovanú tromi miliónmi jenov udelila porota spomedzi 15 súťažných diel šesťhodinovému filmu Fragmenty Jeruzalem izraelského režiséra Rona Havilia a druhé miesto, ktoré predstavuje Cena starostu mesta s miliónom jenov, obsadil francúzsky dokument Afrika od Raymonda Depardona. Obidva tieto filmy patrili spolu s Hanákovou prezentáciou na festivale k hlavným filmovým udalostiam. Akciu hostilo pokojné severojaponské mestečko Yamagata s 250 000 obyvateľmi a samo hradilo 80 percent jej rozpočtu (1,7 milióna dolárov). Yamagata pripomína sčasti Karlovy Vary a sčasti Pec pod Sněžkou - v horách nad mestom pramení horúci sírny prameň a na svahu 1600 metrov vysokej hory Zao leží zjazdársky areál, sen japonských športovcov. I podnebie je podobné našim podhorským mestám, s tým rozdielom, že pri Yamagate sa počas krátkeho leta darí osobitnej sorte miestneho viniča, ktorý vonia tak silne, že každý obchod s ovocím cítiť na sto honov. V meste sídli prefektúra, sú tu štyri divadlá, štyri knižnice, 15 kinosál a polyfunkčný komplex Big Wing. Architektúra sa pohybuje medzi drevenými klasickými stavbami, pokusmi o kópiu európskej renesancie a japonskými kockovitými skladačkami so záhradkami na dvoch metroch štvorcových. I keď sem pravidelne jazdí superexpres Šinkanzen z Tokia (asi za 4000 korún na 400-kilometrovú vzdialenosť), Yamagata nepatrí k japonským veľkomestám. Ešte aj správne sídlo samotného festivalu je v Tokiu a sťahuje sa sem iba na týždeň festivalovej slávy. Hlavným kladom podujatia je bezchybná organizácia, presnosť a prívetivosť k hosťom. Festival patrí k unikátom medzinárodnej kinematografie aj vďaka tomu, že na ňom nemožno pozorovať poklonkovanie módnym trendom a všadevládnucej komercii. Dušan Hanák tvrdí, že hlavná sila festivalu spočíva v prítomnosti názoru. "Zatiaľ čo inde sa festivaly začínajú prispôsobovať komerčným trendom či televíznym klišé a strácajú tým svoju tvár, v Yamagate mi nechýba pevný názor, ktorý ide za filmovými hodnotami. A tie je nutné v tejto kultúrne nie príliš zdravej dobe chrániť."
Víťazný film Fragmenty Jeruzalem vznikal počas desiatich rokov a autor v ňom použil i kuriózne zábery, ktoré nakrútil na cestách so svojím otcom diplomatom. Snímka osciluje medzi 19. storočím a prítomnosťou, všíma si múry vznikajúce po vojne - múry padajúce i znova stavané. Históriu chápe ako kyvadlo, ktoré sa pohybuje tam a späť. Za odvážne treba považovať sekvencie, v ktorých Havilio kombinuje faktografické rešerše so subjektívnym pohľadom a s obrázkami svojho rodinného života. Napriek snahe o objektivitu film vyznieva ako plamenná obrana malého ohrozovaného národa. "Je to veľmi prirodzené," hovorí Havilio. "Žil som so svojím otcom často vonku - v Istanbule, Paríži a iných mestách. Za hranicami má človek tendenciu vidieť svoju krajinu trochu naivne a mýtizovať si ju." Pokračovanie dokumentu chce režisér venovať štúdiu arabsko-izraelského konfliktu. Depardonova Afrika je hymnou chudobných tohto sveta. Autor v pomalých sekvenciách zachytáva "obrázky a zvuky súčasnej Afriky", ktorých spoločným menovateľom je pocit bezvýchodiska. "Film o Afrike som považoval za nesmierne potrebný v čase, keď sa z filmu pomaly, ale iste vytráca humanita," povedal.
Medzi nesúťažnými dielami dominoval nový film nezávislého amerického pesimistu Jona Josta Londýn v stručnosti. Nakrútil ho za niekoľko dní, keď sa v Londýne hral so svojou novou digitálnou videokamerou a tajne snímal ľudí v metre a pri videohrách. Do Yamagaty pricestoval Jost z Lisabonu, kde sa usadil na protest proti americkému konzumnému štýlu života. So šesťmesačnou dcérou Klárou v náručí si pochvaľoval, že na rozdiel od iných festivalov, ktoré podobné dokumenty odmietajú, mohol tu svoj film uviesť. Ozvláštňujú ho dvojexpozície a trhavá skladba obrazov. "Je to preto, že všedný život je tá najkrajšia vec, ktorú máme. Vôbec nie je nudný, ako si niekto myslí. Škoda, že si svoj svet pod rukami ničíme," povedal v zhode so spoločným posolstvom festivalových dokumentov.
Autor: Yamagata (Autor je spolupracovníkom SME.)
