du v roku 2006. Bez tejto podpory by Slovensko totiž nemalo šancu uchádzať sa o vysnívané športové podujatie. Protikandidátov sme teda tromfli v miere podpory občanov. Či ich tromfneme aj v niečom inom, ukáže čas. Hoci sa na referende zúčastnilo 64,4 percenta oprávnených voličov z Popradu, Svitu, Kežmarku, Závažnej Poruby, Štrby, Liptovského Mikuláša, Starého Smokovca a Demänovskej Doliny a kandidatúre dalo svoje áno až 97 percent hlasujúcich, nie všade sa olympijské snívanie stretáva s nadšenou odozvou. Paradoxne najnižšiu účasť na Olympijskej voľbe zaznamenali v budúcich hlavných centrách diania - v Poprade hlasovalo vyše 62 percent voličov, v L. Mikuláši necelých 62 percent a najnižšiu účasť zaznamenali v Starom Smokovci so 45 percentami. Tatranci držia rekord aj v najvyššom počte záporných hlasov, proti kandidatúre sa odvážilo vysloviť 8 percent hlasujúcich. Aj keď to v celkovom sumári nezaváži (v Olympijskej voľbe len 2,96 percenta hlasov proti kandidatúre), vypovedá to o postoji ľudí, ktorých sa olympiáda najviac dotkne. Tatranci sa na celé vzrušenie okolo kandidatúry pozerajú s mierne ironickým nadhľadom, podľa nich to je aj tak záležitosť košickej úderky. Dôvodom, prečo sú k olympiáde skeptickí, môže byť aj fakt, že tu žije mnoho ekológov, ochranárov, športovcov a milovníkov prírody. Ani tie najružovejšie vyhliadky o nových pracovných príležitostiach, ekonomickom prínose a lepších podmienkach na cestovný ruch im nezakryjú oči. Aj keď sa olympiáda zaštítila prívlastkom ekologická, len ťažko si ju predstaviť bez nutných zásahov do prírody. Tento fakt je azda pre Tatrancov podstatnejší ako skutočnosť, že na realizáciu drahých ružových snov jednoducho nemáme stavanú ekonomiku. V tomto smere Sion, Salzburg a možno ani Zakopané netromfneme.