i pri ústí Žitavy v roku 1606, sa pravidelne konali jarmoky a týždenné trhy. Po definitívnom odchode Turkov zo Slovenska koncom 17. storočia sa krajina začala spamätávať a postupne zaznamenávala rozvoj vo všetkých oblastiach. Rozvoj neobišiel ani Levice. Výhodná zemepisná poloha na rozhraní Pohronskej nížiny a Štiavnického pohoria len zvýraznila potrebu usporadúvania veľkých jarmokov, kde sa stretávali predávajúci a kupujúci z dvoch hospodársky rôznorodých oblastí. Túto skutočnosť si uvedomila aj výkonná moc a v roku 1733 získali Levice rozšírené privilégiá výročných jarmokov na štyri ročne. Ich termíny konania sa ustálili na 25. marca na Zvestovanie Panny Márie, na stredu pred Božím telom v máji alebo júni, na 25. júla na Jakuba a na 29. septembra na Michala. V roku 1819 sa počet štyroch výročných jarmokov rozšíril na päť. Piatym termínom bol deň okolo 6. januára na Troch kráľov. V roku 1892 Ministerstvo obchodu Uhorska povolilo konanie v poradí už šiesteho jarmoku v roku. Ešte v tom istom roku sa konal na Katarínu 21.-23. novembra. Najväčší a najvýznamnejší však bol Michalský jarmok 29. septembra. Všetky jarmoky sa zameriavali predovšetkým na predaj poľnohospodárskych produktov dorobených v širokom okolí tohto úrodného kraja. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 sa zachoval v meste už len jeden jarmok, samozrejme najväčší a najznámejší, Michalský, Michalský jarmok vystriedal jarmok Martinský. A keďže v časoch okolo Martina niekedy už aj sneh začína poletovať, kompetentní zástupcovia mesta sa rozhodli vytvoriť tradíciu Levických jarmokov a presunúť termín konania na polovicu októbra.

Autor: Levický Hlásnik