V pondelok 20. októbra sa začal 15. ročník medzinárodného festivalu gitarovej hudby Cithara Aediculae. Žiaľ, tento rok opúšťa Nitru a sťahuje sa do zámku v Topoľčiankach. Pred pätnástimi rokmi túto tradíciu založil riaditeľ festivalu PhDr. Pavol Sika a dramaturgom podujatia je od začiatku najvýznamnejší interpret klasickej gitarovej hudby na Slovensku Ján Labant. Spočiatku sa koncerty konali v kaplnke starej budovy nitrianskeho seminára - odtiaľ pochádza aj názov festivalu, aedicula znamená v preklade kaplnka. Neskôr sa festival "presťahoval" do budovy Nitrianskeho múzea, kam Nitrania mohli zájsť na koncerty ešte aj minulý rok. Tento rok to nemali také jednoduché - ak chceli počuť Jána Labanta, Petra Michalicu či gitarových virtuózov z Poľska, Austrálie a Španielska, museli pocestovať do Topoľčianok. Nitra sa už vzdala kultúrneho leta, Palánka, nechýbalo veľa, a mohla prísť o Divadelnú Nitru. Všetko nasvedčuje tomu, že dlho nebude mať už ani bábkové divadlo a s Citharou sa rozlúčila tak potichu a nenápadne, že si to mnohí ani nevšimli. Napokon, ako poznamenal istý pracovník Ponitrianskeho centra, chlieb v Nitre lacnejší nebude, aj keby sa sem Cithara hneď vrátila. Otázku by však bolo treba položiť skôr opačne: Azda po každom nešťastnom zásahu do kultúry zlacnel v Nitre chlieb?
LEVICKÝ HLÁSNIK
Graffiti v Trnave
Na monumentálne výtvarné dielo pretvorili neestetickú trafostanicu na sídlisku Družba žiaci zo ZŠ na Spartakovskej ulici v Trnave. Podľa vlastných návrhov vytvorili figurálnu maľbu, ktorú dopĺňa názov školského časopisu Žirafa v červenej, zelenej a žltej a názov ZŠ Spartakovská v typickej červeno-čiernej farebnosti. Pri uplatnení techniky graffiti žiakom radili traja skúsení trnavskí sprejeri. Tento projekt na skrášlenie životného prostredia vypracovali učitelia výtvarnej výchovy pod vedením Mgr. Marty Hacurovej, k jeho realizácii prispel pomocou aj riaditeľ školy Mgr. Štefan Peka a finančnú dotáciu poskytol Mestský úrad v Trnave. Všetci zúčastnení veria, že ich výtvarné dielo povzbudí záujem obyvateľov mesta o skrášľovanie životného prostredia.
TH EXTRA, Trnava
Tradiční remeselníci na Levickom jarmoku
Levický jarmok zaplnil ulice okresného mesta už od poludnia 16. októbra pestrou kavalkádou farieb, zvukov i vôní. Potešiteľné je, že okrem sortimentu predávaného bežne na trhoviskách sa objavili so svojimi stánkami aj pernikári, keramikári, remenári, vareškári. Niektorých z nich sme oslovili, aby nám predstavili svoje výrobky. Lýdia Škovránková, Perníky Kysucké Nové Mesto: "Do Levíc chodíme predávať perníky pravidelne. Najviac idú na odbyt srdiečka so zamilovanými textami, niektoré sú novovymyslené, iné zdedené, pretože sme už treťou generáciou, ktorá sa tomuto remeslu venuje. Používame pôvodné formy, texty na srdiečka píše cukrovou polevou moja mama alebo ja." Milan Evinic, Drevotvar Lubina: "Drevorezbou sa zaoberám už dvadsať rokov, moje práce predávali v ÚĽUVe, vyvážam ich aj do Nemecka. Tradíciu som prevzal od otca, on od môjho starého otca, a do práce s drevom sa zapájajú aj manželka a zať. Na jarmoku je najväčší záujem o úžitkové veci - varešky, lopáre, váľky, zátky do sudov, soľničky, ktoré sú zhotovené z javora, buka, lipy, čerešne, slivky." Ján Frank, Pukanec: "Keramike sa venujem ako koníčku, lásku k nej som zdedil po otcovi a starom otcovi, ktorí boli známi hrnčiari. Každý kus, ktorý ponúkam, je originál. Texty na džbánikoch pochádzajú od mojich predkov, napríklad ,Kto víno pije, ten dlho žije` alebo ,Deti a víno sa rodia, keď muž a žena do vinohradu chodia`. Kupujúcim ponúknem i domáce vínko. V novembri idem predávať na výstavu skla a keramiky do Nitry a v decembri na vianočné trhy."
POHRONIE, Levice
