"Svoje robí atmosféra v našom neútulnom zimnom štadióne v Čermeli. Zakaždým sa pomaly rozbiehame a až keď súper vzdoruje, začneme hrať naplno. V súbojoch s Liptovským Mikulášom i Martinom sme zahrali vyložene zle, no kým v prvom sme neodvrátili prehru, s Martinom sme zachránili oba body. Nemusím hovoriť, že po vydretých ,povinných` víťazstvách ani nálada v kolektíve nie je dobrá. Potrebovali by sme vyhrať nieľkoľko zápasov za sebou, získať sebavedomie aj pocit hernej pohody. Mám pocit, že sa k tomu blížime."

# Na rozdiel od najväčších konkurentov na titul, Trenčína a Slovana, Košice nehrajú v Eurolige. Poznačuje to situáciu v mužstve?

"Áno. V čase, keď naši zástupcovia v Eurolige hrajú kvalitné duely, my stále len trénujeme a trénujeme... Oni sú v zápasovom rytme, my z neho vypadneme."

# V lete ste prestúpili z Martina, s kým si najlepšie rozumiete na ľade?

"Od začiatku sezóny som vyskúšal už všetkých obrancov. Posledné dve stretnutia som hral po boku Jerguša Baču, takže teraz si najlepšie rozumiem s ním. Hanbím sa to aj povedať - zatiaľ nemám na svojom konte ani jeden gól. Stále som však pozitívne naladený a vravím si: Som vo forme, v najbližšom stretnutí prelomím smolu."

# Ako si Stredoslovák zvykol v Košiciach?

"Manželka Danka vraví, že v reči zatiaľ nezaťahujem. Košice už celkom dobre poznám. Okrem zimáku aj autoservisy - na druhý deň po zápase so Spišskou som sa na starej Škode 120 vybral za študijnými povinnosťami do Prešova, ale ďaleko som nedošiel. Vyvrela mi voda z chladiča, vraj bol zlý termostat. Musel som to všetko stihnúť na vlaku. Doma som bol unavený ako po ťažkom tréningu."