FC Košice podal najchladnejší výkon, aký som videl v štyroch zápasoch 11. kola

Vrátim sa niekoľkými myšlienkami k 18. medzinárodnému sympóziu futbalových trénerov (18. - 22. októbra) v Izraeli, ktorého som bol účastníkom. Veľmi rád si vypočujem myšlienky múdrych ľudí, a o to viac, keď sú z futbalového prostredia. Zaujala ma myšlienk

a Bobbyho Robsona, že futbal nie je žiarovka, ktorá vypnutím a zapnutím vypínača svieti alebo nesvieti. Futbal má svoje zákonitosti a jednou z nich je systematická, poctivá práca. To by si mali uvedomiť naši vedúci predstavitelia futbalu na všetkých úrovniach, lebo vôbec nie je v priamej úmere, že čím viac peňazí do futbalu dáme, o to bude okamžite lepší. Zaujali ma praktické ukážky smerom k futbalovej technike. Na jednej strane prednášatelia zvučných trénerských mien, ktorí mali nad 60 rokov, všetky cvičenia osobne ukázali. Mohli si to dovoliť, lebo sú stále vo výbornej fyzickej kondícii. Teda žiadni ubolení, zvädnutí dedkovia. Na druhej strane demonštrátori, ktorí sa grupovali z klubových mužstiev izraelskej mládeže vo veku od 14 do 18 rokov. Tí chlapci vedeli z futbalovej abecedy všetko. Okrem toho boli telesne zdatní, výbušní, rýchli a mali rýchle futbalové nohy, o akých my snívame. Najviac však upútala trénera z našich končín ich koncentrácia na to, čo na tréningu robia, tréningová disciplína. Počas tréningu vôbec medzi sebou nekomunikovali. Ani vtedy, keď prišlo k tvrdému súboju a jeden zostal ležať. Pokračovali v maximálnom nasadení, až kým tréner neukončil cvičenie. Nechcem to porovnávať s našimi, lebo máme inú mentalitu, aspoň sa tým obhajujeme. Nechcem ani kritizovať našich hráčov, ale rozdiel v prevedení bil do očí. Naši hráči sa nedokážu koncentrovať dlhšiu dobu na jednoduché drilové opakovanie, čo je základom technickej zručnosti každého hráča. Počas tréningu si majú neustále čo povedať. Zväčša to, čo nemá s tréningom súvislosť. Najživší sú, keď tréner ukončí dané cvičenie. Vtedy začnú demonštrovať svoju technickú zdatnosť. Všetko myslím všeobecne, kde okrem vyššie uvedeného vždy platilo, že ľudia z drsnejších klimatických podmienok boli disciplinovanejší, pracovitejší ako tí, čo žili a žijú v teple na juhu. U nás ani toto neplatí, lebo niekedy mám dojem, ako by sa naši futbalisti narodili v teplej Afrike. Touto myšlienkou nadviažem na uplynulé 11. kolo našej Superligy, kde to predviedli hráči nášho po všetkých stránkach topklubu, posledného majstra 1. FC Košice v Dunajskej Strede. Zo všetkých štyroch zápasov, ktoré som v tomto kole videl, to bol nie najhorší, ale najchladnejší hráčsky prístup a tým aj výkon. Dunajskej Strede na zdolanie majstra stačila bojovnosť. Futbalová verejnosť očakávala, že účasť v Lige majstrov ich hru obohatí o tie prvky, ktoré majú ich lepší súperi. Košice budú chcieť napodobniť ostatné naše kluby a tým sa zúročí ich pôsobenie v Lige majstrov pre celý náš futbal. Keby tu nebola tá slovenská futbalová povaha so všetkými negatívami... Touto myšlienkou vôbec nemám v úmysle kritizovať 1. FC Košice, lebo jeho vedenie si vždy vedelo urobiť vo svojom mužstve poriadok a vie, že na našich hráčov najviac platí negatívna motivácia. Chcel som len poukázať, že vzostup kvality futbalu nezávisí len od podmienok, ale od chuti, na základe svojho talentu tvrdo a disciplinovane pracovať. A to sa týka nielen nekonečného množstva odtrénovaných hodín, ale hlavne súťažných zápasov, kde futbal svoj produkt predáva verejnosti.