Autor: Jiří Černík / Historická Revue
P od názvom „Sewardova pochabosť“ vstúpila do amerických dejín jedna z najväčších realitných transakcií z druhej polovice 19. storočia.
“„Dá sa ľahko predvídať, že Spojené štáty v snahe neustále rozširovať svoje územie a ovládnuť celý severoamerický kontinent sa zmocnia aj našich kolónií a nám sa už nikdy nepodarí získať ich späť.“
„
Zakúpením Aljašky alebo Ruskej Ameriky, ako sa v tej dobe hovorilo sa nielen zväčšila rozloha Spojených štátov amerických o 586 412 štvorcových míľ (1 518 800 km2), ale tiež sa definitívne skončila ruská prítomnosť na severoamerickom pobreží, ktorej počiatky sa datujú od roku 1784.
V tomto roku obchodník a moreplavec Grigorij Šelechov z poverenia cárovnej Kataríny II. založil prvú ruskú permanentnú osadu v miestach, zvaných Zátoka troch svätých (Three Saints Bay), na ostrove Kodiak.
Tomuto pokusu o vytvorenie akéhosi predpolia pri aljašskom pobreží však predchádzala objaviteľská činnosť ostatných ruských moreplavcov, menovite to boli kapitán Sterling Romanov a jeho žena Anna, ktorí v roku 1732 po návrate domov hlásili, že zbadali pruh zeme na východnej strane budúcej Beringovej úžiny.
Na územie dnešnej Aljašky však Rusi prvýkrát vstúpili až v roku 1741, a síce dvaja objavitelia Vitus Bering a Alexej Čirikov.
K systematickému a vedeckému prieskumu došlo až v rokoch 1814 – 1816 z podnetu penzionovaného ministra obchodu a predsedu štátnej rady grófa Nikolaja P. Rumjanceva. Rumjancev financoval cestu okolo sveta vojnovej brigantíny Rurik, ktorej posádka potom vykonávala zemepisné merania a zbierala informácie o faune a flóre nielen pozdĺž pobrežia Aljašky, ale aj dnešnej Kalifornie.
Ruský obchod s kožušinami
Vráťme sa teraz k Šelechovovi. Šelechov, nadšený obrovským množstvom srstnatej zveri, najmä morských vydier a tuleňov, sa v roku 1788 so svojím partnerom Larionovičom Golikovom rozhodol založiť kožušinovú spoločnosť, ktorá by im zaistila monopolné postavenie v tejto oblasti.
Katarína II. založenie spoločnosti schválila, avšak monopol na kožušinový obchod im zaistila len na území, kde táto spoločnosť operovala. O 11 rokov neskôr spoločnosť získala neobyčajnú podporu zo strany Nikolaja Rezanova, jedného zo spolumajiteľov, ktorý sa tešil značnému vplyvu na dvore cára Pavla I.
Rezanovovi sa podarilo zaistiť si cárovu podporu a súhlas na vytvorenie novej obchodnej organizácie, takzvanej Rusko-americkej spoločnosti (RAS), ktorá mala monopolné právo na obchod s kožušinami po celej Aljaške a severnej Kalifornii až k 55. rovnobežke (slovo americkej označuje len skutočnosť, že táto spoločnosť operovala na americkom kontinente, nie že Spojené štáty boli spoluúčastníkmi).
V každom prípade išlo o prvú akciovú spoločnosť so sídlom v Irkutsku, ktorej pôvodní akcionári boli obchodníci s kožušinami vrátane Šelechovovej vdovy a ktorá bola pod priamou kontrolou ministerstva obchodu.
RAS a rad menších spoločností začali budovať sieť loveckých táborov a osád prevažne na ostrovoch v tesnej blízkosti samotného pobrežia a na Aljašskom polostrove.
Dvomi hlavnými centrami boli pevnosť (v podstate len opevnená osada) St. Michael (1799) na ostrove rovnakého mena a Stará Sitka (Old Sitka) na ostrove Baranov. V severnej Kalifornii neďaleko zálivu Bodega potom v roku 1812 bola založená pevnosť Fort Ross (Rossia). Menšie osady sa nachádzali aj na ostrovoch Unalaska, Atka, Kodiak a Afognak.
Na počiatku 19. storočia sa počet ruských kolonistov pohyboval okolo 450 ľudí, prevažne traperov, lovcov, stavebných robotníkov a námorníkov, ktorí boli roztrúsení vo viac ako 15 osadách.
