V poslednom čase sa objavili určité náznaky, že bobor sa na Žitný ostrov vracia. "Ako prví v Európe vyhubili bobra Angličania, a to už v 13. storočí. Potom vyhynul vo Švajčiarsku, Nemecku a v Poľsku, v Čechách je posledný údaj o pôvodných bobroch z roku 1852. Podľa niektorých literárnych zdrojov posledného bobra v Uhorsku ulovili v roku 1854 pri obci Ács v komárňanskej župe, na Dunaji oproti Zlatnej na Ostrove. Ďalšie historické pramene, ktoré sa viažu k územiu Slovenska, uvádzajú bobra chyteného pri Bratislave v roku 1855. Ešte v roku 1856 pozorovali cestujúci parníka bobra pod Bratislavou. Doteraz posledný hodnoverný archívny doklad o úlovku bobra na Žitnom ostrove je z roku 1858, a tým sa zrejme história dunajských bobrov skončila," hovorí okresný štátny veterinárny lekár v D. Strede MVDr. Dušan Rajský, a pokračuje: "Preto informácia o uhynutom bobrovi pri Stupave v roku 1977 vzbudila značný záujem. Neskôr sa bobry na Záhorí objavili opakovane a dnes sú tam trvale usídlené. Na Žitnom ostrove boli typické ohryzené stromy, svedčiace o prítomnosti bobrov, zistené ojedinele v roku 1983 a v roku 1986 spozorovali neďaleko Gabčíkova prvých dvoch bobrov. Striedavo sa tu vyskytovali aj v nasledujúcich rokoch a vedeli o nich najmä poľovníci, lesníci, rybári a samozrejme biológovia. Jednu z najnovších kolónií bobrov objavil povyše Gabčíkova koncom minulého roka miestny poľovník." A odkiaľ bobry na Žitný ostrov privandrovali? Ich výskyt súvisí s vypúšťaním bobrov v Nemecku a v Rakúsku v rokoch 1970 až 1976. Aj keď na reintrodukciu doviezli zvieratá z Fínska, Poľska, vtedajšieho Sovietskeho zväzu a dokonca niekoľko párov aj z Kanady, a teda nejde o potomkov pôvodného "dunajského" bobra, tento najväčší európsky hlodavec, dosahujúci hmotnosť 40 i viac kilogramov, je súčasťou histórie a ako prírodná a kultúrna pamiatka si zaslúži našu pozornosť a ochranu.