Tajomný sprievod so sviečkami sa ťahal v stredu večer ulicami bratislavského Starého Mesta. A hoci sa to mohlo zdať na prvý pohľad, nešlo o protestné zhromaždenie v dnešnej politikou presýtenej dobe ani o žiadny "preddušičkový" ceremoniál. To sa len konal ďalší z mimoriadne bohatej reťaze jesenných knižných krstov vydavateľstva L.C.A. Do sveta sa tak bizarne, ako bol napísaný, vyprevádzal debutový román medika-divadelníka-spisovateľa Viliama Klimáčka Panic v podzemí. A aby Klimáček ani trochu nenarušil atmosféru svojej knižky, aj večer - takisto ako dej románu - sa rozhodol rozdeliť na dve polovice - nadzemnú a podzemnú. Nad zemou, presnejšie v kníhkupectve Artfórum, pokrstil "obdivovateľ pokleslých žánrov" (a teda aj Klimáčkovej knižky?) Kornel Földvári román o panicovi dievčím vínom, a so sviečkami v rukách sa pustila - na taký neprívetivý neskorý čas aj počasie - prekvapujúco veľká skupina odhodlancov hore Palisádami do ozajstného bratislavského podzemia. V nefunkčnom tuneli kdesi v podhradí nechýbal pach stuchnutých stien, pavučiny, odpadky, hudobná produkcia zo štýlového gramofónu (ktorý si tak rád púšťal hlavný hrdina románu) ani Karpatské brandy, veď práve v Karpatoch sa odohráva podstatná časť deja knižky. "Viem, tú víziu Bratislavy o pár rokov som skutočne nevykreslil veľmi optimisticky. Ale myslím si, že je dobré, keď pár ľudí vidí veci tak čierno, až ich ďalšie stovky, možno aj tisíce začnú presviedčať, že to tak nebude, a nedajbože začnú robiť niečo pre to, aby to tak nebolo," povedal v "podzemnom" rozhovore pre SME V. Klimáček. "Keď som pred dvoma rokmi písal túto knihu, veľmi tragicky som vnímal najmä dramatickú situáciu okolo divadiel, zdalo sa mi, že žiadna ďalšia sezóna GUnaGU už ani nebude. V knihe sa dajú veľmi ľahko spoznať obidve alternatívne bratislavské scény: do jednej, pivničnej, navozia zemiaky, druhá, ktorá hrá na lodi, končí v knihe tak, že loď sa potopí. Áno, ľudia okolo týchto divadiel ma inšpirovali minimálne k jednej kapitole, ale to, samozrejme, nebol impulz k celej knihe." To, že Panic v podzemí neoslovil iba úzky okruh ľudí, dokazujú aj čísla z kníhkupectiev - román sa stal jedným z najpredávanejších jesenných titulov pôvodnej tvorby. Klimáček sa v polohe spisovateľa cíti dokonca tak dobre, že už teraz je na papieri jeho ďalší román. "Medik vo mne už nežije. Považujem sa za divadelníka, no knihu som písal tiež s veľkou radosťou, bolo mi to veľmi blízke. Nový román bude takisto fantazijná literatúra, ale predsa o čosi realistickejšia ako Panic, spozná sa v nej viac ľudí." Dej pripravovanej knižky sa bude točiť okolo Váňu Krutova - "ukrajinského tetovača ruží, ktoré po vytetovaní na ľudskom tele začínajú spievať a prinášajú svojmu majiteľovi pocity nebývalej rozkoše". A pohľad na Bratislavu a súčasné Slovensko vraj tiež nebude oveľa láskavejší. Panic v podzemí je však napriek chmáram, ktoré tu poletujú, v podstate veselou knižkou. A optimisticky sa skončil aj večer v podzemí (mimochodom, autorom nápadu bol vydavateľ "Kali" Bagala). Účastníci krstu tu v stredu večer ako prví videli a počuli toľko očakávané bratislavské metro. Aj keď im to asi nikto neuverí... A či sám autor po metre túži tak ako väčšina Petržalčanov? "Nie, chodím peši. Veď do divadla to mám dvadsať minút krokom ponad Dunaj..."