ov a veľké množstvo nábojníc. Krutikovi nepomohol ani telesný strážca, ktorý dôstojne bojoval. Jeho pištoľ však bola proti samopalom bezmocná. Šéf mu umrel v náručí v sanitke - na ceste do nemocnice. Vrahov polícia nechytila. Za minulý rok má na zozname 580 objednaných vrážd.
Vydavateľstvo Drofa je takmer monopolným dodávateľom učebníc do všetkých ruských škôl. Kontroluje asi 80 percent tohto trhu (2 milióny kníh mesačne), o ktorý je mimoriadny záujem predovšetkým preto, že ide o štátnu objednávku. Nejde o prvý útok na člena vedenia vydavateľstva. 14. novembra 1996 bol zavraždený námestník generálneho riaditeľa Drofa Vladimír Vešňakov. Polícia nepochybuje o tom, že smrť oboch podnikateľov je dielom konkurencie.
Trochu cynicky zneli slová jedného z vyšetrovateľov, ktorý vyhlásil: "Rodina Krutikova mala šťastie, že nestačil otvoriť dvere. Mohli dopadnúť horšie." Policajt mal pravdepodobne na mysli ďalšiu vraždu, ku ktorej došlo v dvetisíc kilometrov vzdialenom hlavnom dagestanskom meste Machačkale, ale ktorá má mnoho spoločných rysov s prvým prípadom. Vrahovia dagestanského šéfa inšpekcie ropného priemyslu Rašida Sulejmanova pre istotu zlikvidovali celú rodinu. Šesťnásťročnú dcéru aj ženu, rovnako ako Sulejmanova zlikvidovali úplne chladnokrvne a vysoko profesionálne. Páchatelia sa poistili kontrolným výstrelom do zátylku už mŕtvych tiel. Rukami náčelníka inšpekcie prechádzali všetky žiadosti o pridelenie licencie v oblasti ropného priemyslu.
Obe vraždy nie sú, bohužiaľ, v Rusku ničím mimoriadnym. Možno dokonca povedať, že ide o jednoduché, nepolitické prípady, ktoré už dávno nie sú žiadnou senzáciou. Postupne sa však "divoký biznis" začína drať do vyšších politických sfér. A prináša so sebou aj svoje metódy boja o moc a vplyv.
Osemnásteho augusta bol v Petrohrade zavraždený vicegubernátor a predseda Výboru pre správu národného majetku Michail Manievič. Polícia sa domnieva, že vražda je spojená s privatizáciou a rozdeľovaním štátneho majetku. Okrem toho bol však Manievič stúpencom prvého vicepremiéra a jedného z najvplyvnejších aj najbohatších mužov v Rusku Anatolija Čubajsa. Čubajs pokladá túto vraždu za "akt zastrašenia". Nepriatelia zákona, reforiem a poriadku podľa prvého vicepremiéra zvolili tie najšpinavšie metódy.
V posledných mesiacoch sa do tohto zápasu zapojili aktívne aj oznamovacie prostriedky. Ich postoj k jednotlivým prípadom je určený tým, kto ich vlastní. Definitívne rozdelenie novín a televíznych kanálov je takmer ukončené, každý reprezentuje záujmy svojho vlastníka a demonštruje, že o objektivitu informácií ide až v poslednom rade. Zatiaľ sa novinári zúčastňujú na vojne pomocou kompromitujúcich materiálov, ktoré sú zverejňované vždy vo vhodný čas a v príslušných novinách. Informácia je však zbraňou ťažkého kalibru a je pravdepodobné, že sa skoro dostane do rovnakej váhovej kategórie ako ropa alebo privatizačné projekty. A v týchto oblastiach sa bojuje s automatmi a bombami.
Autor: agentúra EPICENTRUM pre SME
