Nielen policajné vyhlásenie, že mŕtvy vodič auta, uháňajúci s princeznou Dianou a jej egyptským priateľom Dodi al-Fayedom pred dotieravými fotografmi, mal v krvi príliš mnoho alkoholu - 1,75 promile alkoholu a jazdil viac ako 180 km za hodinu v mieste, kde je rýchlosť prísne obmedzená na 50, zmenilo charakter obvinenia proti siedmim zadržaným, šiestim fotografom a motocyklistovi pracujúcemu pre médiá. V televízii totiž vystúpil francúzsky lekár Fréderic Maillez, ktorý prišiel ako prvý na miesto nehody. Ten rozhodne a verejne poprel, že by mu obvinení fotografi bránili v zásahu. Podľa jeho slov neustále cvakali blesky, ale fotoreportéri mu nijako neprekážali v prístupe k autu, rozhodne nie viac, ako je to obvyklé u zvedavcov pri každej nehode. Niektorí fotoreportéri údajne iba fotografovali a potom odišli, ďalší však zavolali ambulanciu a počkali na políciu. Parížsky vyšetrovací sudca Hervé Stepaan, ktorý včera popoludní podal súdnu informáciu z podozrenia zo zabitia a z neposkytnutia pomoci, bude mať naozaj ťažkú úlohu. Tým skôr, že obhajobu jedného zo zadržaných, ktorých motocykle sú v policajnom laboratóriu namiesto dôkazov, prevzal jeden z najznámejších francúzskych trestných advokátov Gillbert Collardt. Podľa neho proti fotografom nemožno vzniesť obvinenie predovšetkým preto, že podľa svedectiev mnohých francúzskych aj britských denníkov, v utorok ráno sám vodič súkromného auta pri odchode z hotela Ritz vyzval fotografov na nebezpečné dostihy. Parížsky advokát Gillbert Collardt tvrdí, že jediným obvinením, ktoré sa môže zakladať na pravde, zostáva roztržka medzi fotografmi a policajtmi po havárii. A to je príliš málo.
Parížske otázniky budú trvať zrejme ešte dlho po londýnskom pohrebe Diany, ktorý je ohlásený na sobotu. Jediný očitý svedok celej udalosti, člen britskej ochranky, ktorý nehodu prežil, môže byť podľa oznámenia lekárov vypočutý až o niekoľko týždňov. Advokát, ktorý v utorok vypočúval všetkých siedmich zadržaných, pritom dobre vie, že obete v aute neboli pripútané. Samotný Paríž plače nad "princeznou svojho srdca", ako tunajšia verejnosť lady Dianu nazývala. Príliv smútočných kytíc od slávnych aj obyčajných ľudí neustáva. Tunel, kadiaľ prechádzam každý deň, sa zmenil na veľmi nebezpečné miesto, kde napriek zákazu každú chvíľu zastavujú autá aj ľudia.
Čierne mraky spoločenského odsúdenia, ktoré viseli nad všetečnými fotografmi, sa začínajú výrazne pretrhávať a stále neistejšie na nich ľudia ukazujú prstom ako na nepriamych vrahov. Všetky noviny, ktoré ich fotografie v posledných dňoch uverejnili, výrazne zvýšili svoj predaj. Spravodlivosť by mala platiť aj na jedinom mieste, kam podľa francúzskeho zákona fotografický aparát naozaj nesmie - totiž v súdnej sieni, do ktorej by mali ísť obvinení fotografi.
Autor: ADOLF BAŠTA, Paríž (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
