BRATISLAVA (SME - JÁN MIKULA) - Zsolt Hornyák mal 1. mája 24 rokov, v Košiciach oslávil titul majstra (jeden mal už zo Slovana), slečnu Beátu stihol urobiť pani Hornyákovou a na poslednú chvíľu vyzliekol "tigriu" kožu 1. FC a zakotvil v Slovane. "Vrátil som sa po tri a pol roku," hovorí spoľahlivý a dôrazný obranca, ktorý má za sebou vyše 100 ligových zápasov a 5 gólov. "Trochu ma mrzí, že nehrávam v základe. V príprave robím všetko pre to. Keď som prichádzal, tréner povedal, že naisto so mnou ráta. Som z toho trochu sklamaný," dodal Zolo. Posledných 38 minút v derby s Interom mu navodilo radosť. "Chceli sme dokázať neprajníkom, že nie sme také slabé mužstvo, za aké nás chcú považovať. Kvalita sa ukazuje, čím sme dlhšie spolu. Po hernej aj morálnej stránke," dodáva Hornyák. Z pôvodného kádra si pamätá iba na Pecka, Gloneka, Maixnera, Stúpalu. Iných spoluhráčov poznal z reprezentácie do 21 rokov. Odchod z Košíc ho na jednej strane mrzel, na druhej sa tešil na Bratislavu. "Spoluhráčov v 1. FC som mal ako bratov. Bol som tam dosť dlho. Domov zase ťahal. V tejto situácii návrat do Slovana bol najlepším riešením," dodal Zolo. Po derby prišla gratulovať celá rodina, aj s bratom Gabom, ktorý hráva v Rakúsku. Nedalo sa vyhnúť žltej za vyzlečený dres? "Jój, to je derby, to sa musí, aj keď pykám. Je to moja prvá karta v tejto sezóne," dodal strelec prvého ligového gólu v Slovane vôbec. Doterajšie štyri dal v 1. FC.