Tradičné rybárske pramice, ktoré kedysi tak husto lemovali brehy dunajských ramien, postupne miznú. Nahrádzajú ich člny z umelej hmoty či plechu. Starí majstri, výrobcovia týchto "ladikov" pomaly vymierajú. V Gabčíkove bol jedným z posledných majstrov uznávaných široko-ďaleko dnes už nebohý Viliam Kelemen. Ten stihol odovzdať svoje vedomosti o generáciu mladšiemu Zoltánovi Mózesovi, tiež Gabčíkovčanovi.

"Na začiatku osemdesiatych rokov som pracoval v Povodí Dunaja," spomína pán Mózes, opretý o práve dokončený päťmetrový čln. "Tu sme používali drevené dunajské pramice ako pracovné člny - osvedčili sa lepšie ako laminátové. Bolo ich treba opravovať, ale z času na čas sme potrebovali aj nové. Keďže som bol vyučený tesár, poslali ma na zaškolenie k Vilmošbáčimu. Po mesiaci som si vyrobil vlastný čln."

Zoltán Mózes prešiel do Hydrostavu, ale člny robí naďalej. Na zhotovenie dunajského člna sa používajú smrekové dosky s čo najmenším počtom sukov a kvalitný dub. Najprv sa kotúčovou pílou vyreže podľa "presného strihu" - podľa prirodzeného ohybu na to určenej tenkej latky - spodok lode, na ktorý sa odspodu upevnia vopred pripravené dubové rebrá. A potom nasleduje najnáročnejšia časť práce, pri ktorej najväčšmi záleží na kvalite dreva a fortieli majstra - ohýbanie bokov. Boky novučičkého člna, ktorý ešte voňal fermežou, boli zhotovené z jedného kusa dreva, ktoré s milimetrovou presnosťou dosadalo na kostru. "Doska sa upevní v strede a ohýba sa ku koncom člna pomocou špeciálneho rámu tak, aby sa dosiahol nielen ohyb, ale aj sklon bokov," hovorí lodiar Mózes. "Práca si vyžaduje mnoho trpezlivosti a praxe, pretože doska by mohla prasknúť. Keď už cítim, že ju viac nemožno napínať, natieram ju zvonka horúcou vodou. Vonkajšia strana dosky spuchne a po chvíli ju možno ohýbať ďalej pomocou kovových sťahovákov." Čelo, čiže prova loďky je tiež vyrobená z jedného kusa, na ktorý sa používa bezchybný dunajský dub, takisto ako pri korme. Potom sa na spodok člna pribijú podbehy, do loďky sa pripevní podlážka, odspodu ju treba natrieť penetračnou hmotou, ktorá odpudzuje vodu, a celý čln sa napustí fermežou. A plavidlo je pripravené na krst šampanským. Hotový čln neváži viac ako metrák, no keď sa oň majiteľ dobre stará, vydrží desaťročia. Cena dunajského člna sa pohybuje okolo sedemtisíc korún.

Otcovi troch synov pomáha iba najmladší Peter. "Ten po mne zdedil cit pre remeslo a práca ho zaujíma," hrdí sa Zoltán Mózes. Ročne vyrobí dva-tri člny, bol však rok, keď vyrobil aj štyri. Dunajská pramica je očarujúca svojou jednoduchosťou. Nedá sa porovnať s gondolami na Veľkom kanáli v Benátkach, no tak ako výroba gondoly, aj výroba dunajskej pramice má svoje presné pravidlá. A pramice počas storočí dotvárali brehy dunajských ramien tak, ako gondoly dotvárali kolorit Benátok.

Autor: PRE SME - VLADISLAV KMEŤ FOTO PRE SME - FRANTIŠEK FOGAS