Delikátnou a nie veľmi príjemnou záležitosťou sa po dostavbe vodného diela v Gabčíkove stala otázka pochovávania tiel nebožtíkov, ktorí našli svoju smrť vo vodách veľrieky. Pred dostavbou gabčíkovskej priehrady sa telá nebožtíkov objavovali väčšinou v pomalších zátočinách, dnes sa zastavujú na kovových roštoch turbín. Podľa vedúceho Obecného úradu v Gabčíkove Ing. Eugena Botha ide o smutný a neľahký problém, lebo k väčšine nebožtíkov sa prihlásia príbuzní až dávno po tom, ako boli na náklady obce pochovaní. Telá nešťastníkov treba slušne zaopatriť, aj keď ide o neznámych ľudí, no pre obec je to nemalá záťaž. Preto v minulom roku Gabčíkovo žiadalo od štátu dotáciu práve na tento účel, ale doposiaľ financie nedostalo. V minulom roku takto z prívodného kanála vodného diela vylovili desať mŕtvych tiel, tento rok zatiaľ štyri. Napriek tomu, že príbuzní sa zväčša po rokoch predsa len prihlásia a uhradia náklady na pohreb, v gabčíkovskom cintoríne doteraz ležia dve telá, ku ktorým sa nikto nehlási. Majiteľ miestnej pohrebnej služby József Bereck má s telami nebožtíkov smutné skúsenosti. Niekedy musí vraj až s nasadením vlastného života zostupovať po klzkom brehu prívodného kanála ku chladným vlnám rieky, aby vytiahol telo. Po zahlásení nálezu tela prichádza na miesto práve on a až po ňom polícia a lekár. Telo odvezú na pitvu, kde sa zisťuje príčina smrti a totožnosť zomretého. Po pitve sa z Bratislavy telo vracia tam, kde bolo nájdené, teda väčšinou do Gabčíkova, alebo do niektorej z obcí Malého Žitného ostrova. Často ide o telá v rozklade, preto musel pán Bereck prerobiť svoje pohrebné vozidlo, aby bolo hermeticky uzavreté. Po každom prevoze treba dôkladne vydezinfikovať auto i dom smútku. Pri tejto práci naozaj nejde o peniaze, hovorí pán Bereck, lebo takúto prácu nemožno zaplatiť. "Človek ju robí len z piety a úcty k životu a k smrti."

Autor: PRE SME - VLADISLAV KMEŤ