Autor je teológ
Z návštevy pápeža Jána Pavla II. v Peru v roku 1985 zostáva v živej pamäti nezabudnuteľné gesto, ktoré urobilo niekoľko andských starousadlíkov. Vrátili pápežovi Bibliu a odovzdali mu list, v ktorom sú tieto príznačné slová: „My andskí a americkí Indiáni sme sa rozhodli využiť Vašu návštevu na to, aby sme Vám vrátili Vašu Bibliu. Lebo v priebehu piatich storočí nám nepriniesla ani lásku, ani pokoj, ani spravodlivosť. Preto Vás prosíme, vezmite si Bibliu a vráťte ju našim utláčateľom, pretože oni potrebujú mravné predpisy, ktoré obsahuje, viac než my.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
“Teológia oslobodenia vďačí za svoje zrodenie prapôvodnému náboženskému zážitku znovurozpoznania trpiacej tváre Ježiša Krista v utrápenej tvári chudobného a utláčaného človeka Latinskej Ameriky.
„
Tieto slová svedčia jasne o tom, že andskí starousadlíci si veľmi vážia oslobodzujúci obsah Biblie, rozhodne však nie „oslobodzujúci“ spôsob, ktorým im bola Biblia sprostredkovaná.
Zavedenie jazyka „oslobodenia“ do teológie predstavuje významnú inováciu, pretože obsahuje posun významu slova „sloboda“ a obnovuje silu biblického jazyka.
Pojem „oslobodenie“ pripúšťa vo svojom teologickom použití trojakú rovinu: a) spoločensko-politickú: čiže oslobodenie, vykorisťovaných tried, rás zatlačených na okraj spoločnosti, neuznávaných kultúr, b) antropologickú: oslobodenie pre odlišnú spoločnosť, ktorá je však ľudská, c) teologickú: oslobodenie od hriechu, ktorý je koreňom každej nespravodlivosti a útlaku.
Prevzatie spoločensko-analytického sprostredkovania, ktoré je nasmerované na prax oslobodenia, pripúšťa vo všeobecnosti kritické používanie pojmových nástrojov vypracovaných marxistickou tradíciou.
Teológia oslobodenia a marxizmus
Mnoho Európanov a kresťanov vidí v politickom stroskotaní marxizmu aj potvrdenie historického konca teológie oslobodenia. Po celej Európe chcú hlásať hodinu triumfu nad ateistickým komunizmom a v treťom svete hodinu duchovného víťazstva nad marxizmom v teológii oslobodenia.
V pozadí tohto názoru je však mylný predpoklad, že latinskoamerická teológia oslobodenia stojí a padá s marxizmom. Tento záver je navyše výsledkom nedostatočnej rozlišovacej schopnosti, ak sa v dostatočnej miere nerozlišuje medzi vlastnými zámermi marxizmu a reálne uskutočňovaným komunizmom.
V teológii oslobodenia sa marxizmus uplatňuje len ako teória spoločenských a dejinných procesov, a teda ako súbor analytických nástrojov, ktoré umožňujú odhaliť mechanizmy, ktoré zapríčiňujú nespravodlivosť, závislosť a chudobu. Svetonázorové hodnotenie marxizmu je väčšinou odmietané.
