Jeden z posledných bombových útokoch v hoteli Copacabana v kubánskej metropole Havane sa jeho autorom pravdepodobne nepríjemne vymkol z rúk. Doterajšia séria 5 útokov v hoteloch a turistických zariadeniach od apríla tohto roku zakaždým spôsobila len malé materiálne škody a v jedinom prípade ľahko zranila troch ľudí. To spochybňovalo jej proklamovaný zámer - skutočne poškodiť turistický ruch v krajine a nahrávať obvineniam vlády o úmysle zničiť kubánsku revolúciu. Vo štvrtok však explózia za sebou prvýkrát nechala smrť - obeťou sa stal 32-ročný taliansky obchodník Fabio di Celmo. Treba však dodať, že sa stal obeťou náhodnou. Usmrtila ho totiž sklenená črepina, ktorá mu podrezala hrdlo.
Séria útokov má niekoľko spoločných znakov. Predovšetkým cieľ - hotely a turistické zariadenia, ktorých návštevníci sú dovolenkári a zahraniční podnikatelia. Vo štvrtok večer vybuchla nie príliš silná nálož aj v preslávenom bare amerického spisovateľa Ernesta Hemingwaya - Bodequita del Medio. Nikoho však nezranila. Turistika ako prvá otvorila dvere západným investorom a ako prvá dosahuje pozoruhodné výsledky. Minulý rok navštívilo komunistickú Kubu milión turistov. Devízové príjmy z turistiky už predbehli cukrovarnícky priemysel, ktorý bol dlhoročným živiteľom ostrova. Útoky na turistiku by sa tak mohli stať útokom na samotnú existenciu Kuby. Doteraz však nemohli odradiť zahraničných investorov od veľkých ziskov. Ak vôbec chceli.
Ďalšou charakteristickou črtou výbuchov je anonymita ich páchateľov. Vybočujúc z teroristických zvyklostí sa ani k jednému z útokov nikto neprihlásil. Takmer vylúčiť sa dajú zástupcovia málo početného vnútrokubánskeho disentu. Predstava, že si niektorý z nich, neustále sledovaný tzv. Výborom na ochranu revolúcie, zadováži pri všeobecnom nedostatku na Kube trhavinu alebo suroviny potrebné na jej výrobu a umiestni ju v luxusných hoteloch, kam majú obyčajní Kubánci vstup zakázaný, je takmer nereálna. Predsa však reakcia kubánskych úradov nenechala na seba dlho čakať. Ešte pred štvrtkovými explóziami len počas jedného mesiaca predvolali kompetentné úrady asi 80 zástupcov opozície, medzi nimi aj nezávislých novinárov a intelektuálov, čoby napokon mohlo byť rovnako zámerom útokov. Kubánska vláda je vystrašená z dôsledkov početných reformných krokov - narastania sociálnych rozdielov v komunistickej spoločnosti rovných. Anonymita páchateľov kubánskej vláde vyhovuje. Útoky tak považuje za súčasť "teroristických aktivít organizovaných, zabezpečovaných a podporovaných USA". Kubánski predstavitelia obviňujú pravicové exilové skupiny, ktoré sú údajne podporované z Washingtonu. Jednoznačné dôkazy však predložiť nevie. USA sa od atentátov dištancovali s tým, že násilie nie je v ich scenári na donútenie Castrovej vlády, aby nastúpila cestu demokracie. Zväz exilových Kubáncov zasa vyjadril ľútosť nad smrťou Taliana. V každom prípade prvým dôsledkom posledných udalostí bude pritvrdenie vlády vo vzťahu ku kubánskym oponentom.
