# Vo vašom denníku som sa dočítal o tvrdení Jána Cupera, právneho experta HZDS, že Ústavný súd je pod nadvládou Jána Čarnogurského. Bez urážky, ale považujem to za poruchu psychiky a človek, ktorý také niečo tvrdí, by sa mal podrobiť psychiatrickému vyšetreniu. Ústavu schválili všetci poslanci parlamentu a prisahali na dodržiavanie zákonov, aj pán Cuper, a je paradoxné, že práve poslanci HZDS ich nerešpektujú. Ako sa na to má pozerať obyčajný človek, ktorému by poslanci mali byť vzorom? Pán Čič, predseda Ústavného súdu SR, je bývalý člen HZDS, prečo by mal rozhodovať v prospech opozície? V to, že dodržiava zákony a ústavu, určite verí viac ľudí, než v prípade pána Cupera.
Ľudovít FRANKO,
# Keď predseda NR SR zvolá schôdzku NR, každý poslanec je povinný zúčastniť sa na nej. Na schôdzke 26. a 27. augusta sa ich však väčšina nezúčastnila. Väčšina z nás má nepomerne nižšie platy ako poslanci, no neviem, kto si môže dovoliť drzo neprísť do roboty. Čakám, kedy predseda NR SR pán Gašparovič oznámi prostredníctvom dennej tlače občanom našej vlasti, ako budú potrestaní absentujúci poslanci, ktorí žijú z našich daní.
MICHAL BÁRTY, Nitra
# My, bývalí väzni koncentračného tábora Osvienčim, prežívame jeseň svojho života. Väčšina z nás patrí k ľuďom drobnej, užitočnej práce. K ľuďom prostým, o ktorých sa krasoreční až nad hrobom. Preto intenzívne vnímame každú účasť, každú nám prejavenú pozornosť. Preto pociťujeme hlbokú vďaku za odhodlanie amerických senátorov verejne prejaviť solidaritu a angažovať sa za našu vec, za odstránenie diskriminácie pri riešení dôsledkov rasistickej perzekúcie zo strany SRN. Nie sú im ľahostajné osudy väznených, umučených a vyvraždených, často našich najbližších, ktorí zažili peklo nacistických koncentračných táborov. Dúfame, že vďaka tejto solidarite predstaviteľov USA na Slovensku, ako aj senátorov amerického kongresu zvíťazí zdravý rozum a my nezostaneme "Bohom opustenými deťmi".
MATILDA HRABOVECKÁ,
Bratislava
# V týchto dňoch bude tomu sedem rokov, čo zomrel môj otec Ondrej Sial, čatár v zálohe, ktorý za boje o Banskú Štiavnicu, Dobrú Nivu - Sásu, Detvu a Očovú dostal vyznamenanie, Československý vojnový kríž 1939 č. 11754 podpísaný generálom L. Svobodom. Vrátil sa domov koncom novembra, vychudnutý, špinavý, zavšivavený. Mama ho nepoznala, ja som sa ho bála. Mala som štyri a pol roka. Preto mi veľmi ťažko padlo, že náš priateľ, profesor v Žiari nad Hronom, chodí do archívu hľadať doklady o tom, že ani Rusi, ani Angličania povstanie nechceli. To však neznamená, že bolo zbytočné, to je len veľké poučenie pre nás. Môj otec bol demokrat, nie komunista a s vlastnou zbraňou odišiel z domu do povstania. Ak SNP bolo a je zbytočné, tak potom je všetko zbytočné. Radšej si vážme tých, ktorí na tej obrannej línii pri Detve a inde stáli a neschovali sa ako G. Husák alebo ako mnohí s odťatými prstami čakali doma, čo bude, resp. ešte horšie - donášali a zrádzali.
GIZELA ŠULEKOVÁ, Bratislava
