Na otázku, aké desatoro by predniesol svojim desiatim spoluhráčom pred sebou, brankár futbalovej reprezentácie Slovenska Ladislav Molnár so širokým úsmevom odvetil: "Desatoro? Stačí jedno - vyhrať a žiť ďalej. Nie je to síce skromné vyhlásenie, lebo to nie je taký súper, nad ktorým sa ľahko a každý deň vyhráva, ale práve to hovorí za všetko." Podľa Molnára netreba nikoho zvlášť upozorňovať na niektorého súpera, lebo "každý vie, s kým má do činenia." V čom sú Juhoslovania nebezpeční? "Sú to všetko veľké hviezdy, najväčšie hviezdy svetového formátu, vo všetkom sú nebezpeční. Nikdy neviete, čo, kto, kedy v danej chvíli spraví. Akosi špeciálne sa pripravovať dá, ale na všetko treba byť pripravený. Oni vedia situácie nielen skvele pripraviť, ale ich dokonale aj využiť. Na to netreba zabudnúť." Podľa Róberta Tomascheka je viac kvality na strane súpera, niekedy sa však vraj tie papierové nenapĺňajú. "Boli by sme radi, keby sa tak stalo teraz." Proti Juhoslovanom je nesmierne dôležité využiť šance, ak sa naskytnú. "Česi hrali s Juhoslovanmi dva vyrovnané zápasy a ani v jednom nevyhrali. Mali trochu smolu. My by sme mohli mať toľko šťastia, koľko oni smoly." Poučenie zo zápasu v Juhoslávii podľa Tomascheka je - viac si veriť. Budeme doma, "hrať" budú aj diváci, čo je vraj veľmi dôležité. "Vieme, proti komu hráme, ale nesmieme z toho poznania pustiť do gatí." Ak by sme vyhrali všetky zápasy v skupine, je jasné, o čo by išlo. Tomaschek zápas s Juhosláviou vidí aj v znamení hesla - teraz alebo nikdy. "Je to veľká šanca. Zlomový zápas bol aj s Čechmi, keby sme neboli uspeli, už by sa hralo len o teóriu, teraz žije reálna nádej. Treba ju ďalej živiť, aby trvala čo najdlhšie." Pri strážení protivníka si vraj nemožno vyberať, kto je menej nebezpečný. Určite Mijatovič, Stojkovič, Jugovič, Jokanovič, Petrovič, Savičevič, Miloševič a všetci, ktorým sa končí meno s touto "hrozivou" koncovkou. Jozef Kožlej dal v lige šesť gólov. Má aj svoje skúsenosti zo zápasu s Juhoslovanmi, ale on tých pár minút zamieta. "Ja to rátam tak, že som ešte proti Juhoslávii nehral! Tých pár minút, to bolo nič, ozaj iba chvíľka na spoznanie." Kožlej vníma zápas tak, že bude ťažší ako s Čechmi. Ale verí, že ak sa zopakuje "český" výkon, dá sa aj zvíťaziť. "Chcel by som dať gól, pomôcť mužstvu k víťazstvu. Juhoslovania sú zdolateľní. Treba vymyslieť účinnú taktiku a k tomu pridať 150-percentný výkon každého hráča. A to je v našich silách a schopnostiach." Sila "plavich" je v tom, že majú veľa ostrieľaných hráčov z popredných európskych klubov. Len tak ľahko ich nič neodradí, nezlomí, nerozhádže. V tom je asi ich sila. "A že majú lepšiu ofenzívu, ako obranu, v tom by mohla byť zase naša výhoda," dodal Kožlej, ktorý sa po lige cíti trochu unavený, ale verí, že v sústredení sa vráti do normálu. Optimista je aj Vladimír Kinder. Nad Čechmi sme vyhrali v pohode. To je prvý schodík k túženému cieľu. "Želám si, aby sme podali taký výkon ako s Čechmi, ba ešte aj lepší, aby sme českú kartu udržali do posledných dvoch zápasov." Podľa Kindera "plavi" maximálne využili v prvom zápase skutočnosť, že boli doma. Zápas bol pre nás trochu smoliarsky. Za stavu 1:0 sme mali šancu, Tittel mohol vyrovnať na 1:1 a mohol byť iný priebeh. My máme výhodu v tom, že aj oni chcú a musia vyhrať. Verí, že ľudia povzbudia hráčov a tí podajú ešte lepší výkon, ako s Čechmi. V čom sú Juhoslovania zraniteľní? "Ak im nejaký zápas, alebo niečo v ňom nevyjde, sú dosť náladoví, prchkí a možno sa začnú medzi sebou hádať. Treba ich pritlačiť, vynútiť si priame kopy a potom musia pocítiť aj tlak divákov. Želám si plný štadión, plnší ako s Čechmi, povzbudzovanie ako s Čechmi a aby to aj dopadlo ako s Čechmi." Kinder si myslí, že sila súpera je v tom, že má výborných hráčov na každý post. Čo meno, to pojem. Hrajú v špičkových kluboch. Každý má svoju kvalitu, je nebezpečný, na každého si treba dávať vraj pozor, okrem brankára. Toho treba len prekvapiť. "Z Juhoslovanov môže sťa by hrotový hráč zaútočiť aj stopér a môže dať gól. Na to netreba zabudnúť," zdôrazňuje Kinder.