mu k jeho päťdesiatke doslova venovali jeho priatelia. Sám autor dobre vedel, o čom hovorí, keď vo svojom typickom rozšafnom, mierne nesúvislom, nespútanom a nefalšovanom príhovore zdôraznil, že "by to už dávno bolo, no nie som úradník a nevedel by som vybaviť tieto veci". Vybavilo ich Update Studio s podporou Open Society Found, literárnu garanciu si zobral na starosť pražský básnik a filmový recenzent Andrej Stankovič. Ten okrem iného veľmi pregnantne formuloval to, čo všetci, ktorí poznajú Gusta Dobrovodského ako neodmysliteľnú postavu bratislavskej neoficiálnej kultúry, džezových karnebálov či ochranárskych aktivít, neomylne vedia - že on bol básnikom už oveľa skôr, asi odjakživa, aj keby nenapísal jediný veršík. "Básnik je ten, kto ponúka činel hromu," povedal o ňom Stankovič, pripomínajúc príhodu, keď kedysi Dobrovodský za letnej búrky v kysuckých horách ponúkol hromu činel, priviazaný k najvyššej vetve buka. Jeho nevyčerpateľná invencia je už desaťročia zdrojom množstva happeningov, neustálym prívalom originálnych až bizarných nápadov zahŕňa svoje okolie, ktoré často "prežije" len vďaka tomu, že ich Gusto nestačí uskutočniť.
Vraví sa, že dnes každý chce, aby mu vyšla knižka. V prípade Gusta Dobrovodského to vari viac chceli ľudia okolo neho. Aj tým bol dlhý štvrtkový krstový večer v bratislavskom Artfóre a potom v Divadle Stoka príjemný.
Autor knižky Smútok je smiešok Augustín Dobrovodský (vpravo) a jeden z jej krstných otcov Andrej Stankovič. FOTO PRE SME - MAREK VELČEK
