rok v objeme 3,4 mld Sk. Od začiatku roka sa tak podarilo formou dlhopisov prefinancovať 73 % z celkového objemu. Avšak podmienky, za ktorých sa to udialo najmä pri emisiách uskutočnených v druhom polroku boli pre štát nevýhodné. Ministerstvo financií si stanovilo požiadavku na úročenie týchto dlhopisov sadzbou 12 %. Pretože v súčasnosti je pre banky takýto úrok neprijateľný, banky kupovali dlhopisy s nominálnou hodnotou 100 tisíc Sk v priemere iba za 90 400 Sk. Preto celkový ročný výnos z týchto dlhopisov dosiahne v priemere 23,9 %. Je pravdepodobné, že v dobe splatnosti už bude platiť pripravované 15-percentné zdanenie výnosu z dlhopisov, takže banky reálne získajú asi 20-percentný výnos. Ak by banka chcela získať takýto čistý výnos z úverových operácií, musela by poskytnúť úver s úrokom vyšším ako 30 %, lebo banky platia zo svojich výnosov daň vo výške 40 %. Tým, že sa nepodarilo dlhopisy predať za nominálnu hodnotu, vzniká pre štát dodatková dlhová služba, tá od začiatku roka prevýšila miliardu Sk. Ďalšia emisia štátnych dlhopisov sa pripravuje na začiatok októbra. Minulý týždeň NBS emitovala aj krátkodobé štátne cenné papiere - pokladničné poukážky v objeme takmer 4 mld Sk, pri nich priemerná ročná úroková sadzba dosiahla až 24,6 %. Úrokové sadzby na medzibankovom korunovom trhu sú stále vysoké, koncom minulého týždňa pri všetkých monitorovaných splatnostiach - od 1 dňa po 3 mesiace presahovali 26 % ročnej úrokovej miery. Obchodovanie s korunovými zdrojmi medzi bankami zrejme neprebieha dostatočne intenzívne, lebo NBS stále nevyhlasuje úrokové sadzby zvané BRIBOR.
Rastú najmä devízové rezervy bánk
Minulý týždeň presiahol objem devízových rezerv celého bankového okruhu slovenskej ekonomiky 7 mld USD, avšak devízové rezervy NBS z tejto sumy predstavovali iba 44 %. Výrazný nárast devízových rezerv komerčných bánk v druhom polroku sa vysvetľuje opatrením NBS o devízovej pozícii bánk, podľa ktorého museli banky upraviť svoju devízovú pozíciu v prospech pasív. Devízové rezervy NBS sa mierne zvýšili v dôsledku posilnenia kurzu nemeckej marky, NBS má veľký podiel svojich rezerv umiestnených v markách.
S plnením rozpočtu je nespokojná aj vláda
Slovenská vláda vyjadrila s plnením príjmov štátneho rozpočtu za prvý polrok nespokojnosť, veľmi zle sa plní daň z príjmov právnických osôb, iba na 24 % z ročného predpokladu. Neplní sa tiež inkaso zo spotrebných daní (41 %). Naproti tomu daňoví poplatníci z radov fyzických osôb za prvý polrok naplnili predpoklad na 76 %. Viceguvernér NBS Jozef Mudrík pripomenul, že plnenie rozpočtu za prvý polrok je výrazne horšie ako v tom istom období roku 1996. Ako opatrenie na zlepšenie rozpočtovej rovnováhy ohlásila vláda rozpočtové škrty v objeme 5 mld Sk. Z plánovaných tohoročných 16 mld Sk na financovanie diaľnic sa má použiť iba 10 mld Sk a do obnovy železníc sa nebude investovať vôbec zo štátnych prostriedkov. Na konci augusta bol vykázaný schodok štátneho rozpočtu vo výške 18 mld Sk. Plánovaný deficit rozpočtu má tento rok dosiahnuť takmer 37 mld Sk.
Vláda chce nezávislých odborníkov
Minulý týždeň sa verejne diskutovalo o miere nezávislosti centrálnej banky - NBS. Ministrovi financií Sergejovi Kozlíkovi sa zdá nezávislosť NBS príliš veľká, nazval ju absolútnou. Vláda navrhuje novelu zákona o NBS. Proti niektorým ustanoveniam novely zákona o NBS sa postavila NBS, argumentuje, že v krajinách s vysokou nezávislosťou NBS je mena stabilnejšia a je nižšia miera inflácie (príkladom je Nemecko). Požiadavka nezávislosti NBS vyplýva tiež z integrácie do EÚ. Vláda vo svojom návrhu zákona o NBS žiada, aby do vrcholného orgánu NBS - osemčlennej Bankovej rady boli vládou nominovaní "nezávislí odborníci". Ani doteraz bez súhlasu vlády nemožno schváliť menovanie ani jedného člena Bankovej rady, avšak menovanie 5 členov navrhuje guvernér NBS, zostávajúci traja sú štatutári NBS - guvernér a dvaja viceguvernéri, ktorých navrhuje vláda a schvaľuje NR SR. Zlepšiť fungovanie NBS chce vláda najmä tým, že novelou zákona odníme Bankovej rade právo schvaľovať rozpočet NBS a mala by ho schvaľovať NR SR. Predstaviteľ NBS proti tomu vystúpil, povedal že 97 % rozpočtu NBS priamo slúži na výkon menovej politiky a len zvyšok na prevádzku NBS. Ak sa bude rozpočet NBS schvaľovať v NR SR, nemôže NBS už zodpovedať za výkon menovej politiky, povedal hovorca NBS Ján Onda pre agentúru SITA. Onda síce nevylúčil možnosť financovať krátkodobý dlh štátu priamo, t.j. zo zdrojov NBS, ako to požaduje vláda, ale pripomenul, že ak sa zvýši limit financovania NBS z doterajších 5 % napr. na 10 %, zasa zostane menej peňazí pre súkromný sektor. Treba pripomenúť, že financovanie štátneho rozpočtu doteraz prevažujúcim spôsobom sa koná za trhových podmienok, t.j. úrokom dosahovaným ako výsledok aukcie. Naproti tomu úrokové sadzby pri financovaní NBS sa určia na začiatku roka v menovom pláne, bývajú nižšie ako aukčné sadzby. Onda odmietol Kozlíkom prezentovaný príklad väčšej závislosti centrálnej banky od štátu na príklade japonskej Bank of Japan. Povedal, že na budúci rok má v Japonsku vstúpiť do platnosti novela zákona o centrálnej banke, na základe ktorej sa zvýši nezávislosť rozhodovacích procesov menovej politiky tejto banky.
