svoj význam na začiatku 70. rokov a mala byť už dávno zrušená. Friedman spochybnil tiež, že by ekonomický systém Hongkongu mohol dlhodobo v rámci Číny prežiť.
MMF bol založený na konci druhej svetovej vojny, aby dozeral na svetový systém fixných výmenných kurzov v rámci dohôd z Bretton Woods (USA). Táto jeho hlavná úloha skončila s devalváciou amerického dolára a úplným opustením zlatého štandardu v roku 1971, povedal Friedman. Fond sa potom premenil na poradcu a zdroj lacných peňazí pre vlády, teda na mladšieho brata Svetovej banky. Väčšina vlád, tiež z veľkej časti kvôli MMF, má takto na ekonomiky príliš veľký vplyv, takže celkovo "urobil (MMF) viac škody ako úžitku," povedal Friedman, ktorý bol vždy zástancom čo najmenších vlád nezasahujúcich do ekonomiky.
Svetovú banku Friedman obvinil, že v prebiehajúcom procese privatizácie vo svete hrá negatívnu úlohu. Táto organizácia nepožičiava malým podnikateľom pri štarte firiem, ale vždy len vládam. Dôsledkom je posilnenie vlád, a nie žiaduci opak, povedal laureát Nobelovej ceny.
Pozícia Hongkongu, ktorý je Friedmanovým milovaným príkladom ekonomiky s minimom vládnych zásahov, je po zlúčení s Čínou menej zabezpečená, myslí si ekonóm. Friedman totiž neverí, že by politika "jedna krajina, dva systémy" bola dlhodobo udržateľná, najmä v ekonomike. Je veľmi nepravdepodobné, že by Čína tolerovala na svojom území dve meny, z ktorých jedna má kurz napojený na americký dolár.
