Autor je spisovateľ
Nakoniec v nich zhoríme. Ako ten nešťastný londýnsky vežiak. Pripomínajúci zábery z filmu Sklenené peklo (1974), nakrúteného podľa románu Richarda Martina Sterna, ktorý v osemdesiatych rokoch vyšiel pod názvom Vežiak.
Londýnsky vežiak – dvadsaťštyriposchodová budova – bol už trošku starší, tak sa ho rozhodli zrekonštruovať. Pri rekonštrukcii však použili prudko horľavé látky. Asi boli lacnejšie než iný materiál. Stavbárov na nebezpečenstvo vzbĺknutia upozornil aj jeden z obyvateľov budovy, ale neviem, čo mu na to povedali. Možno len mávli rukou. Alebo sa dokonca zasmiali?
Získať dobrú zákazku na čo najrozsiahlejšiu rekonštrukciu. A potom použiť kadejaké zvyšky, čo sa povaľujú v sklade. Tomu sa hovorí skvelý biznis.
V Holandsku sme bývali v dome, ktorý, odhadujem, postavili v šesťdesiatych alebo sedemdesiatych rokoch. V kúpeľni ešte ani v roku 2007 neboli zástrčky. Vraj pre bezpečnosť. Asi sa niekomu zdalo bezpečnejšie, ak si práčku do elektrickej siete zapojíme tak, že odrežeme koniec kábla a drôtiky zavedieme tam, kam patria.
V Holandsku majú zhruba 90 000 požiarnych poplachov ročne. Niektoré z nich sú, samozrejme, falošné. My sme však videli, ako neďaleko od nás zhorela novopostavená čínska reštaurácia.
Asi o týždeň neskôr vyhoreli obchodné domy s nábytkom, ktoré sa nachádzali v jej tesnom susedstve. Náhoda? Horľavé materiály? Nízka úroveň bezpečnosti?
V Brazílii sme bývali v novostavbe, ktorej okná boli do stien zapasované tak perfektne, že keď prifičal tropický lejak, tak voda doslova striekala do interiéru.
Tá novostavba mala viaceré nedostatky. V obývačke zlovestne blikala a bzučala elektrina, vypadávala dodávka vody, z balkónových dverí odpadol rám. Pri vchode ligotavá tabuľa oznamovala obyvateľom i náhodným chodcom, že firma je hrdá na túto svoju stavbu. Zdá sa však, že aj v tomto prípade sa šetrilo. Čo je pochopiteľné. Veď je kríza. Všetci to vravia.
Takže taký je trend v stavebníctve. A ako londýnska tragédia ukazuje, nielen v treťom svete. Šetrí sa, kde sa dá a fušerstvo prekvitá. Už nikto nemyslí na to, že ten, kto buduje dom, buduje aj budúcnosť.
Všímate si podobnosť slov budovať a budúcnosť? Lenže firmy myslia na okamžitý zisk. Lebo je kríza. Lebo nikto nevie, čo prinesie ďalší deň.
Lenže ten prinesie len to, čo si doň prinesieme my. A čo si doň prinášame? Zle postavené obydlia a katastrofálne zrekonštruované vežiaky?
Dôsledky takej roboty si zasa odnesú len bezbranní a menej majetní. Nevie sa presne, koľkí v pekelnom vežiaku zhoreli, ale už sa vie, koľkí zostali bez domova.
