Pred niekoľkými mesiacmi pomýšľal tréner vrhačov v AŠK Dukla Banská Bystrica Alexander Azarov, že sa vráti na Ukrajinu do Luganska. Spriadal svoje možnosti v rodnej krajine a dúfal, že sa opäť dostane k svojmu remeslu, ktorému podriadil celý život. Na Slovensku mu ruže nekvitli. Ako by aj mohli, keď bol odsúdený bývať na internátny spôsob na sklonku svojho produktívneho života. Po úspešnej sezóne, keď mal na vrcholných podujatiach až troch borcov, sa nechal prehovoriť. Neustále však tvrdí, že nielen pod Urpín, ale pod celé Tatry sa na zárobky nechodí. Azarov sa zaviazal opäť na rok. "A to ešte ani moja žena nevie, že som sa takto rozhodol. Možno bude plakať... Škoda, že nemôže prísť za mnou. Aj tak by som nevedel, kde by sme bývali. Asi by sa jej nepáčila moja jedna izba na ubytovni." Azarov by rád privítal v Banskej Bystrici Alexandra Bagača, ukrajinského borca, ktorý sa síce namočil vo svojom vrhačskom živote do dopingových problémov, no nikto mu dnes nemôže uprieť formát jedného z najlepších vrhačov na svete. Kým si však Bagač chodí po svete a zarába najmä tam, kde mu organizátori mítingov privolia na zaužívanú cenu štartovného (pod Urpínom si zapýtal 1200 dolárov, domáci však sumu na Kritériu SNP skresali vraj takmer na polovicu), uznávaný kouč to nemá s príjmami najlepšie. Štátny sektor si na zaplatenie najvyššej odbornosti nepotrpí asi nikde, rovnako ako v armáde pri občianskych pracovníkoch. Ak by si Azarov prerátal mzdu, pohybovala by sa vo výške tristo dolárov, a ak by sme ju vyrátali presne na korunu, tak poslednú výplatu vystihlo číslo 9886. Doma na Ukrajine sa možno žije tvrdšie, keď si Azarov za svoj prechodný domov zvolil Slovensko a aj Alexander Bagač premýšľa o vysťahovaní. Základná otázka znie: Môže vyžiť uznávaný tréner, ktorý svojim zverencom v Dukle Banská Bystrica predpovedá veľkú budúcnosť, z terajšej pláce? "Čoby nie, som skromný človek. Vadí mi však, že z môjho pôsobenia na Slovensku nemá doma finančný úžitok moja žena, takmer tridsaťročný syn a dvanásťročný vnuk."