Don`t even ask - ani sa nepýtajte. S týmto výhražným nápisom na tričku sa vrátil len pred pár dňami z trojtýždňovej kanadsko-americkej dovolenky spisovateľ, textár a publicista Ján Štrasser. V kanadskom Toronte jeho a jeho pani Evu hostili ich rodinní priatelia Maja a Peter Breinerovci. Tie slová na tričku môžu znamenať hneď dve veci: buď sa mal za veľkou mlákou neskutočne dobre, alebo mu dovolenka snov jednoducho nevyšla. Podľa nálady, v akej sme sa pod slnečníkmi kaviarne hotela Forum bavili, platí skôr to prvé. Ján Štrasser neprišiel so žiadnymi bombastickými správami o "zahnívajúcom kapitalizme", akými sa dnes na Slovensku môžeme len zúfalo utešovať... "Toronto je skvelé mesto na život. Priam utopené v zeleni, priateľské, projektované na ľudský rozmer. A všetci sa tam snažia o jednu normálnu vec, ktorá nám - neviem prečo - nikdy neprišla na um: robia všetko pre to, aby sa v ich meste, v ich krajine žilo dobre. Breiner si jednoducho vybral dobre..." Pre Jána Štrassera to bola už druhá návšteva Toronta a ako vraví, už druhý raz "musel" absolvovať kráľovnú medzi prírodnými atrakciami - Niagarské vodopády. "O mňa nešlo, Niagara sa dá vidieť aj druhý raz. Ale pre mojich slovenských priateľov v Toronte je Niagara už doslova prírodnou katastrofou. Musia ju totiž povinne absolvovať s každým novým návštevníkom. Takže už pekných pár dní pred príchodom návštevy diskutujú o tom, kto sa tentoraz obetuje..." Toronto podľa Jána Štrassera nie je mestom turistických atrakcií. Majú tu "iba" najvyššiu vežu a najdlhšiu ulicu na svete - 553,5 metrového obra CN Tower a viac ako 80-kilometrovú Younge Street. Získal si ho však fantastický duch tolerancie, ktorý mesto vyžaruje. "Všetci sú Kanaďania, ale všetci sú zároveň odniekiaľ. Nepotláčajú svoju etnicitu, ale nedoprajú si ten stredoeurópsky luxus - vytĺkať politický kapitál zo svojho pôvodu. Napokon, čo by z toho v tej národnej rôznorodosti mali. Mimochodom, štvormiliónové Toronto je dnes jedno z najbezpečnejších miest na svete - práve počas nášho pobytu sa v ňom udiala tretia (!) tohtoročná vražda a médiá tomu venovali obrovskú pozornosť. Tých slovenských som sa nevedel dorátať..."
"BREINERA NEVIDIEŤ VIAC AKO HODINU DENNE"
"Peter Breiner a jeho žena Maja sú fantastickí hostitelia. No s Petrom si človek, čo túži spoznávať Toronto, nepríde na svoje. Bývali sme u nich tri týždne a ak som ho videl viac ako hodinu denne - to už bol zážitok. Petrovi nerobí nijaký problém uprostred večera či párty zmiznúť a zašiť sa do svojho "bejsmentu" ku klavíru alebo k počítaču. Všetko však skvele zvládla jeho žena Majka (mimochodom, ťažisková osobnosť česko-slovenského ochotníckeho divadla v Toronte). Peter počas nášho pobytu aj tvrdo pracoval - pripravoval sa na koncert vo Washingtone a na nahrávanie s parížskym orchestrom v Hongkongu. A každý večer okolo ôsmej nám ponúkol vybraté články z čerstvého - teda zatrajšieho - čísla SME, stiahnutého z Internetu. Bolo to dobré - bol som informovaný, čo sa deje na Slovensku. A zároveň zlé - ničoho som nezostal ušetrený..."
Ján Štrasser nechcel Petrovi Breinerovi odplatiť ani jeho poznámky v Javorových listoch, kde sa rozhorčoval nad spôsobmi kamaráta: "... maslovým nožíkom do lekváru!" "Hm, ten lekvár bol taký dobrý, že by som doň šiel aj polievkovou lyžicou... Ja môžem o Petrovi povedať len to najlepšie - v Toronte je známy aj ako vychýrený futbalista. Každý týždeň hráva s priateľmi futbal a je to obávaný kanonier - dlhé minúty postáva pred súperovou bránkou a keď sa k nemu náhodou prikotúľa lopta, strelí gól," poznamenáva s troškou irónie Ján Štrasser.
Po zaujímavých miestach Toronta ich teda namiesto Breinera sprevádzal ďalší svetoznámy Slovák v Kanade - chýrny svetový fotograf Yuri Dojc. "Yuri nám ukázal iné Toronto. Doprial nám spoznávať mesto očami umelca, ktorý má ohmatávanie živého sveta takpovediac v popise práce. Navštívili sme staré fabrické budovy zo začiatku storočia, ktoré dnes slúžia ako výtvarné ateliéry, divadlá, filmové štúdiá. Aspoň leto sme prešli čínskou, gréckou, židovskou či talianskou štvrťou. Breinerovci sa veľmi čudovali, že doslova pár ulíc od ich domu sú miesta, o ktorých doteraz nevedeli a `nevideli`..." Ján Štrasser len potvrdzuje, že Toronto je skutočne tým "bájnym" mestom, ako ho poznáme z Javorových listov. Pýtam sa na negatívne zážitky. Poctivo sa snaží spomenúť, no nejde mu to. "Nestalo sa mi, že by počas tých troch týždňov čosi ruplo. A veľmi rýchlo som si zvykol na to, že služby zákazníkovi naozaj slúžia a že vás tu nemusia nevyhnutne oklamať či okradnúť..."
NA BEDÁROCH A FILHARMÓNII VO VEĽKOM JABLKU
Z Toronta si Štrasserovci "odskočili" o 800 km ďalej - nemohli obísť kotol sveta - New York. "Návštevou New Yorku som si splnil jeden sen. Nerád by som teraz začal morfondírovať o tomto meste - za štyri dni človek stihne akurát trochu nasať atmosféru Manhattanu. Nemôžem povedať, že by som bol New Yorkom šokovaný, skôr očarený. Je to mesto, z ktorého sála silné sebavedomie. V Európe som sa s ničím podobným nestretol." Ján Štrasser sa priznal, že si do kufra pribalil aj spoločenské oblečenie do divadla. Napokon sa však na muzikál vybrali v džínsoch a teniskách. "Urobili sme dobre, neodlišovali sme sa od ostatných," smeje sa Štrasser a dodáva, že sa mu splnil sen v sne - vidieť na Broadwayi aspoň jeden svetový muzikál. Napokon videl dva - predstavenie Fantóma opery v divadle Majestic a Bedárov v divadle Imperial, ktorí ho doslova uchvátili. Prezradil, že na tento titul si robí zálusk aj režisér Bednárik. Bude ho inscenovať o dva roky v Košiciach a mal by byť pri tom aj Ján Štrasser.
A ešte čímsi, okrem nedbalého oblečenia svojich obyvateľov, je podľa Štrassera New York rozpoznateľný: je tam vraj viac legendárnych žltých taxíkov ako ľudí. "Videl som to všetko len zvonku a za tri týždne. Neviem, kto a čo sú zač tí ,amíci`, či sú skutočne takí, ako si ich tu maľujeme. A ani sa nedá povedať, že Kanada alebo Amerika je lepšia ako Slovensko. Ale viem určite, že súčasťou ich príjemného života, ich úspechu je slušnosť. S našou aroganciou by tam nikto nespravil ani prvé dva kroky."
LETO NA PLÁŽI? JA NIE!
Po návrate z Toronta Ján Štrasser s dovolenkovaním tento rok skončil. "Teraz ma čaká už iba tá horšia časť leta. Budú sa u nás natierať okná. Našťastie, ja budem pri tom iba ako pasívny pozorovateľ. Ale aj tak ma to vyhodí z rytmu." Štrasser nie je ukážkovým dovolenkovým typom, ktorý v lete celkom vypína, tieto tri týždne boli skôr výnimkou. "Zvlášť veľkým utrpením by bolo pre mňa leto na pláži, na slnku. Radšej sa ťahám do tieňov, pod slnečníky alebo sa túlam po blízkych európskych mestách." A napriek tomu, že leto svojimi výškami teplôt dokazuje, že je v najväčšej sile, Ján Štrasser už myslí skôr pracovne ako letne. Má plnú hlavu príprav najbližšieho vydania Markovičovej Šikmej plochy a chystá sa na písanie textov piesní pre nové predstavenie Divadla West No comment, inscenácie Jozefa Banáša, ktorá by mala mať premiéru v septembri. No ešte jeden relax si Ján Štrasser toto leto predsa len neodpustil. Počas atletického šampionátu v Aténech ho strávil pred televíznou obrazovkou. "Veľmi som sa tešil najmä z víťazstva Šárky Kašpárkovej, ktorú sme mali s Milanom Markovičom ako hosťa v jednej zo Šikmých plôch. Už tam bola skvelá. Vyzerá to, že sme ju s Milanom na vrchol sezóny celkom dobre pripravili..."
