v Modre, po nešťastnom zranení na poľovačke zomrel národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, novinár a politik Ľudovít Štúr. Bol zapisovateľom, neskôr tajomníkom a podpredsedom Společnosti česko-slovanskej, ktorá pod jeho vedením premenila svoju orientáciu na zvyšovanie vlasteneckého presvedčenia a upevnenie národného cítenia. V r. 1837 sa stal nehonorovaným námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej, prebral za neho takmer celú pedagogickú činnosť. Po zákaze Společnosti prednášal v rámci Ústavu reči a literatúry československej. Po štúdiu na univerzite v Halle pokračoval v pedagogickej práci, pričom sa venoval úvahám o politickom poslaní slovanstva a obranám pred zvyšujúcimi sa útokmi maďarského nacionalizmu. S M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Túto potrebu Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a kodifikoval ju prácou Náuka reči slovenskej. Ako veľký nepriateľ Uhorska bol zbavený funkcie na ústave a vyučoval ilegálne. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, ktorými sa pokúsil o priamy vstup do politického života. V Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy. Zúčastnil sa na koncipovaní Žiadostí slovenského národa (1848), pre zatykač však musel zo Slovenska utiecť. Na Slovanskom zjazde v Prahe neúspešne presadzoval myšlienku vytvorenia všeslovanského zväzu. V revolúcii sa pripojil na stranu cisárskej Viedne, zúčastnil sa na slovenskom povstaní 1848-49. Po revolúcii sa stiahol do ústrania a presťahoval sa do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci.
----------------
1876
v San Franciscu sa narodil americký spisovateľ Jack London. Vo svojej tvorbe využil skúsenosti z niekoľkých povolaní, ktoré v mladosti vystriedal (v konzervárni, u pobrežnej hliadky, lovec tuleňov, kurič v elektrárni, zlatokop). Najvydarenejšie sú poviedky z Aljašky: Odysea severu, Láska k životu, vrátane románov so zvieracími hrdinami: Volanie divočiny, Biely tesák. Ďalšie romány: Morský vlk, Martin Eden. Zomrel 22. novembra 1916 v Glen Ellen v Kalifornii. 1976
v meste Wallingford zomrela anglická spisovateľka Agatha Christie, populárna autorka detektívnych hier: Pasca na myši, poviedok a románov: Vražda Rogera Ackroyda, Desať malých černoškov, Vražda na fare, Zabudnutá vražda. Narodila sa 15. septembra 1890 v Torquay.
