
Známy Hellov dom v Banskej Štiavnici dlhodobo chátra. Jeden z vlastníkov, ktorý mal záujem do opravy objektu investovať, sa neskôr svojho zámeru vzdal. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BANSKÁ BYSTRICA – Zásadná zmena vlastníckej štruktúry historických pamiatok, respektíve ich odštátnenie, je jednou z možností ochrany a záchrany historického dedičstva. Povedal to včera v Banskej Bystrici v rámci medzinárodnej konferencie Ochrana pamiatok a strešná architektúra generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry Peter Maráky.
Podľa platného, ale aj pripravovaného nového zákona o ochrane pamiatkového fondu sa predpokladá, že hlavná ťarcha v ochrane pamiatok zostane na vlastníkovi. Nový zákon sice počíta s možnosťou získania prostriedkov na rekonštrukciu a údržbu pamiatkových objektov, ani jedna z foriem podpory však nie je nárokovateľná. „Podporou môže byť príspevok samosprávy alebo štátu, ale aj právo na majetkovú ujmu, ak vznikla z požiadaviek pamiatkových orgánov,“ tvrdí Maráky. V tejto súvislosti dodáva, že nový zákon už ošetruje aj zvýšenie zodpovednosti pamiatkarov, napríklad smerom k tempu a kvalite obnovy pamiatok.
Ministerstvo intenzívne pracuje aj na spôsoboch motivácie investorov. Objavujú sa napríklad úvahy o daňových úľavách, v novom zákone sa ich však ešte občania nedočkajú. Podľa Marákyho by tieto úľavy neboli pre štát stratou, a to ani za teoretického predpokladu, že by bola v niektorých prípadoch nulová DPH. Oživila by sa totiž zamestnanosť a štát by získaval na daniach z predaja stavebných materiálov. Transformované krajiny tento spôsob motivácie investorov zatiaľ nevyužívajú, v Nemecku sa však používa intenzívne.
Z takmer 12700 pamiatkových objektov, zapísaných v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku, potrebuje podľa odborníkov obnovu okolo 750. Väčšina historických objektov je vo vlastníctve štátu a obcí. Hoci im zákon ukladá starať sa o kultúrne pamiatky, pre insolventnosť tak väčšinou nerobia. „Kým sa bude udržiavať táto vlastnícka štruktúra, bude to pre samotné pamiatky veľmi zlé,“ konštatoval generálny riaditeľ Maráky.
Aj napriek chátrajúcim kultúrnym a historickým pamiatkam mnohých miest, okrem banskoštiavnického sporu, ktorý pre pamiatkarov nedopadol dobre, sa prípady neriešia súdnou cestou. Odborníci tvrdia, že systém výkonu pamiatkovej starostlivosti je dosť zložitý a spory sa riešia viac na úrovni priestupkov. Ani pokuty však nie sú využívané dostatočne a ich výška nemá preventívny charakter. Na druhej strane, ako hovorí Viera Dvořáková, cesta tvrdých reštrikcií nie je tá najsprávnejšia, a preto sa skôr spolieha na osvetu a výchovu.
DANIEL VRAŽDA