Generál Alexander Lebeď usporadúva tlačové konferencie v Nemecku, je stredobodom pozornosti európskej tlače a nielen on začína veriť, že o budúcom prezidentovi Ruska je rozhodnuté. Poslednú ranu zasadil Lebeď Kremľu, keď vyhlásil: "Na inauguráciu do USA ma pozval sám prezident Clinton." I keď sa ukázalo, že vstupenku medzi americkú smotánku generálovi zaslali kongresmani, skutočnosť, že sa tak významnej udalosti zúčastní človek, ktorý nemá žiadnu funkciu a oficiálne nulový vplyv na chod ruského štátu, je zarážajúca. Okrem neho nebol z Ruska pozvaný nikto a Kremeľ bude na slávnosti reprezentovať ruský veľvyslanec, ako je v USA pri tejto príležitosti zvykom.
Ruskí občania sú hrdí, že muž, ktorý je stelesnením cára, získava rešpekt v zahraničí. Podľa sociologických výskumov by mu svoj hlas, ak by sa voľby konali dnes, dalo skoro 40 percent občanov. Lebeď je pravým opakom väčšiny politikov, ktorí hovoria zložitým jazykom, vyhýbavo a vyzerajú ustráchane. Generál odpovedá maximálne piatimi slovami, za každou vetou výkričník, a ak mu niečo možno vytknúť, tak je to sebavedomie. Lebeď už na jar minulého roku šokoval svojím tretím miestom v prezidentských voľbách. Potom "odovzdal" svojich voličov Jeľcinovi a pomohol mu tak k víťazstvu. Za odmenu dostal významnú funkciu - stal sa tajomníkom Bezpečnostnej rady. Získal povesť "muža činu" a skončil vojnu v Čečensku. Do Moskvy sa vrátil ako hrdina a sláva, ktorej, ako je známe, predchádza pád, mu dodala odvahu: "Mojím koníčkom je zabíjať vojny, už mám dva zárezy - Podnestrie a Čečensko," vyhlasuje. Pád prichádza skoro. Generál starnúcemu prezidentovi prerastá cez hlavu a tak je postavený do kúta. Je odvolaný zo všetkých funkcií a stáva sa opäť tým, koho majú Rusi najradšej - vzdorovitým, ublíženým, ale hrdým a nezlomným kritikom súčasnej moci.
Západ sa mu napriek tomu začína významne venovať. I keď cestuje po svete ako súkromná osoba, vzbudzuje pozornosť, ako keby bol predsedom vlády. O Jeľcinovom zdraví kolujú tie najhoršie informácie a sám Lebeď tvrdí: "Je mi ho ľúto, mal by ísť na odpočinok. Ja sa chcem stať prezidentom a stanem sa ním." Ani na sekundu nezaváha, keď sa ho novinári pýtajú, či má na kampaň peniaze. "250 miliónov dolárov," tvrdí. Všetci si ešte dobre pamätajú, ako po svojom odvolaní zašiel na divadelné predstavenie. Hrali "Ivana Hrozného". Lebeď odišiel do zákulisia a vytiahol z vrecka 10 tisíc dolárov. Divadelníci ich prijali s otvorenými ústami. Kto verí v úspech extravagantného generála a vynakladá na jeho de facto už začatú prezidentskú kampaň značné peniaze, to je zatiaľ predmetom dohadov.
Lebeď je hazardný hráč, ktorý je presvedčený, že rozbije bank. Často hlučný nevychovanec sa mení na sympatického, priameho a odvážneho politika. Len jedna jeho vlastnosť vyvoláva vážne obavy ako ruských demokratov, tak aj západných politikov. Generál Lebeď je veľmi nevyspytateľný. A na vojnovom poli je ochotný použiť ľubovoľné zbrane.
