, stoja tu vedľa seba hinduistické, moslimské i kresťanské svätostánky, je tu 60-percentná gramotnosť, ale chýba infraštruktúra pre veľký festival. Hostia sa často ocitali v osídlach indickej dezorganizácie. Stalo sa dokonca to, že vedenie festivalu zorganizovalo pre významných zahraničných delegátov autobusový výlet do 50 kilometrov vzdialeného chrámu bohyne Devi s plánovaným príchodom o siedmej hodine večer, aby stihli plánovanú party u slávneho indického režiséra Adoora Gopalakrišnana, ktorá bola považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskú udalosť festivalu. Päť manažérov zájazdu sa však pri chráme dohodlo, že počkajú na západ slnka, v týchto končinách veľmi fotogenický. Hostia sa potom do mesta dostali o pol desiatej a recepciu zmeškali.

Aj v Indii sa diskutovalo o osude filmového umenia zovretého v objatí komercie. Bombajský "Hollywood" a ďalšie štyri indické metropoly chrlia ročne 780-820 komerčných titulov, najmä romantických thrillerov so spevom a tancami. Nie je však žiadnou výnimkou návštevnosť filmu presahujúca päť miliónov divákov. Pri priemerných nákladoch na film vo výške asi 40 miliónov korún a vstupnom v prepočte okolo 15 korún to znamená dobrý zisk i pri indickom rozdeľovaní, keď hlavné dve stars dostanú tretinu rozpočtu filmu ako honorár. Odborníci sa však na konferencii rozčuľovali, že sa v indickej komercii stále viac presadzuje vulgárnosť a nemodernosť, zatiaľ čo dobré filmy živoria v okrajových kinách. Čilský režisér Miguel Littin vysvetlil tento jav tým, že "politickí vodcovia neberú film vážne", a významný britský kritik Derek Malcolm argumentoval, že nadšení umelci stratili ambície tvoriť umenie, pretože preň nie je miesto. Niektorí mladí indickí filmári reagujú na túto situáciu tak, že nakrúcajú obsahovo ambiciózne filmy s použitím spevov a tancov, tak ako je to v prípade pozoruhodného filmu Cesta k múdrosti od režiséra Jayraja. Príbeh malého chlapca, ktorému rodičia určia dráhu budhistického mnícha, je myšlienkovo náročným filmom a v Indii má komerčný úspech. Počas festivalu vznikla v tomto smere i kontroverzia, pretože v sekcii indického filmu boli zaradené viac-menej iba tradicionalistické filmy a niekoľko mladých filmárov si muselo zorganizovať "trucprehliadku" v súkromnej kinosále známeho indického speváka Jesudu Tharanginiho.

Autor: Trivandrum, India