BRATISLAVA – Tri éčka ako priority predsedníctva – enlargement, environment a employment (rozšírenie, životné prostredie a zamestnanosť) si vytýčilo Švédsko, predsedajúca krajina Európskej komisie. Švédske predsedníctvo je preto pre Slovensko príležitosťou posunúť naše šance na vstup do Európskej únie otvorením významnej negociačnej kapitoly životného prostredia. Vyjednávania plánujeme začať v máji, odborníci predpokladajú, že budú komplikované – žiadame celkovo deväť prechodných období.
„Množstvo prechodných období žiadame preto, lebo dosiahnuť úplný súlad so stavom ochrany životného prostredia u nás a v EÚ k predpokladanému dátumu vstupu (2004) sa nám nepodarí. Plný súlad znamená, že do konca roku 2002 bude zosúladená legislatíva a k roku 2004 vybudujeme inštitúcie, ľudia budú vyškolení, zabehnutí. To si bude vyžadovať množstvo technických a inštitucionálnych opatrení, a teda aj množstvo financií,“ hovorí Ivan Závadský, generálny riaditeľ sekcie ochrany zložiek životného prostredia a vedúci pracovnej skupiny, ktorá pripravuje vyjednávania.
Nijaký odklad
Prechodné obdobia Európa nemieni pripustiť najmä v oblasti ochrany prírody. „Európa má postoj – vieme o vás, že máte bohaté prírodné zdroje, netreba veľa, aby ste ich efektívne chránili. Neurobte chybu, ktorú sme urobili my, že sme ich začali intenzívne chrániť, až keď už boli zničené,“ povedal Závadský.
Malý priestor na vyjednávanie bude v otázkach integrovanej prevencie a kontroly znečistenia, teda ekologických výnimiek pre jednotlivé priemyselné podniky. „Ak by sa pripustili miernejšie normy pre slovenské podniky, Európska komisia by to pokladala za environmentálny dumping, teda nerovnaké podmienky pre výrobcov. To je vzhľadom na spoločný trh neprípustné,“ hovorí Závadský. Zatiaľ žiadame prechodné obdobie na celú smernicu, komisia bude však pravdepodobne trvať na výnimkách pre podniky.
Voda, vzduch, odpady
Najťažšie vyjednávanie nás čaká v oblasti ochrany vôd, ochrany ovzdušia a odpadovom hospodárstve. „Európa žiada, aby každá aglomerácia nad 2000 obyvateľov bola vybavená kanalizáciou vrátane čistiarne vôd. My máme napojených len 60 percent sídel a veľká časť existujúcich čistiarní nemá parametre EÚ. Dokonca ani veľké mestá ako Košice, Zvolen, Banská Bystrica, Trenčín, Nitra nemajú situáciu úplne vyriešenú. Odhadujeme, že na to, aby sme skutočne mali čistiarne podľa smerníc, by sme potrebovali 149 miliárd korún. Žiadame preto prechodné obdobie až do roku 2015.“
Pitnej vody síce máme dostatok a vo väčšine parametrov spĺňa normy kvality EÚ, ale aj tak bude treba investovať do úpravní vôd a do nových vodných zdrojov. Zaostávame v kvalite rozvodov – existujú ešte staré potrubia, spájané olovom. Podmienkou Európy je, aby všetky verejné vodovody mali jednotný štandard.
Vykročili sme na správnu cestu vlaňajším zatvorením skládok odpadu s osobitným režimom. Tu už nemusíme žiadať o prechodné obdobie, pretože skládky, ktoré zostali, spĺňajú podmienky. Prechodné obdobie žiadame pre spaľovne. „Máme vyše 20 spaľovní nebezpečného nemocničného odpadu. Z čisto ekonomického hľadiska Slovensko pravdepodobne neuživí ani jednu spaľovňu nebezpečného odpadu. Až po prijatí definitívnej koncepcie zdravotníckych zariadení bude možné hovoriť o regionalizácii spaľovania zdravotníckeho odpadu.“
Vieme, ako na to?
Porovnávanie so susedmi, ktorí sa snažia o vstup, je ťažké. „Ich hlavnou výhodou je čas – sformulovali svoju pozíciu skôr. Ale dúfame, že sa nám to podarí dobehnúť,“ povedal Závadský.
S výdatným prispením dánskej vlády Slovensko spracúva podrobnú stratégiu približovania sa k EÚ v oblasti životného prostredia, v ktorej sa už konkrétne zhodnotí, kde sa čo musí zmeniť, ako dlho nám to potrvá a koľko to bude stáť. „Pri vyjednávaniach o prechodných obdobiach Európa bude žiadať, aby sme ich presvedčili, že to dáme do poriadku. Budeme musieť preukázať, že nielen vieme, kde máme nedostatky, ale že máme pripravený plán, ako postupovať, kde získavať peniaze, aký máme finančný plán,“ dodal Závadský.
BARBORA MAROSZOVÁ
