Podľa záznamov, zverejnených hovorcami Charty 77 do 31. decembra 1989, bol celkový počet signatárov 1886. Slovenských signatárov bolo málo. Z rôznych dôvodov v Bratislave ani inde na Slovensku k žiadnemu podobnému občianskemu zoskupeniu ľudí ako v Prahe v decembri 1976 nedošlo. Takmer všetci slovenskí signatári Charty 77 dospeli k podpisu osamote, väčšina z nich sa nikdy nestretla.
V predchádzajúcich vydaniach prílohy Fórum sme predstavili signatárov Marcela Strýka, Jána Mlynárika a Dominika Tatarku.
Vlado Čech (RNDr.) sa narodil a vyrástol v Bratislave, vyštudoval matematiku na Karlovej Univerzite v Prahe. Po skončení školy sa oženil a odsťahoval sa do Brna. V Brne pracoval ako programátor v Podniku vypočetní techniky, od roku 1977 ako pomocný robotník, neskôr brusič v podniku První brněnská strojírna. V roku 1981 sa s manželkou a dvoma deťmi sťahuje do Bratislavy, rok pracuje ako brusič v automechanickej dielni. V roku 1982 nastupuje na miesto programátora v Slovenskej poisťovni, v roku 1989 dostáva z poisťovne výpoveď. V tom čase už bol šéfom odboru, a na jeho úseku sa uchádzal o zamestnanie Ján Čarnogurský mladší, ktorého vedenie z kádrových dôvodov nechcelo prijať. Vlado Čech na jeho prijatí trval a vedenie to riešilo výpoveďou. K 31. 12. 1989 poisťovňa zamestnáva Vlada Čecha znovu, už ako zástupcu riaditeľa. V roku 1990 zakladá Hnutie česko-slovenského porozumenia s celoštátnou pôsobnosťou, hnutie neúspešne kandiduje vo voľbách. V roku 1992 začína vydávať česko-slovenský týždenník Mosty, ktorý mal podľa pôvodného zámeru byť denníkom. V roku 1993 sa Hnutie česko-slovenského porozumenia, ktorého bol predsedom, stáva súčasťou Demokratickej strany. Vlado Čech sa stal jej podpredsedom. 6. februára 1994, v deň svojich štyridsiatych štvrtých narodenín zahynul spolu s vtedajším predsedom DS, Antonom Ďurišom, pri autonehode na ceste zo zlučovacieho snemu v Košiciach na snem v Banskej Bystrici. Česká Nadace Vlado Čech je nositeľom Ceny Františka Kriegla 1995 - 1995 za statočnosť, ktorú udeľuje česká Nadace Charty 77. V tom istom roku mu ju in memoriam udelila spolu s Karlom Krylom a Josefom Vavrouškom.
Slovenský smutek
Každý život má jakýsi symbolický význam, někdy dokonce čitelný až k slzám. Vlado Čech se narodil v Bratislavě, studoval v Praze, ženil se v Brně. Tam také podepsal Chartu 77, jako jeden z několika Slováků. Zaplatil za ten podpis ztrátou místa, jako ostatně mnozí.
Když se vrátil do Bratislavy, podařilo se mu po letech v měkčích slovenských poměrech přece jenom uplatnit kvalifikaci matematika. Když jsme se občas potkali na rodinné sešlosti (byl mým švagrem), zdálo se mi, že má nad politikou a jakýmikoli režimy navždycky vystaráno - takový to byl veselý člověk.
Nikdy jsem se nezeptal, co ho vlastně přimělo znovu do ní vstoupit. V únoru 1990 založil Hnutí československého porozumění, jehož neúspěchu jsem tady v Bratislavě denně svědkem. Na Slovensku je však politický neúspěch zárukou charakteru. Vlado Čech byl možná na politiku kdekoli, ale na Slovensku zvlášť, příliš dobrý člověk. Nikdy se už nedovím, jaká podivná touha to byla, která ho vždy znovu přiměla hnát svůj jasný, logicky myslící mozek a dětsky nevinnou duši do politiky. Prohrával s úsměvem. Jeho osud má na Slovensku naprosto čitelný význam. Je to vítězství charakteru nad politikou. Jeho smrt však žádný význam nemá. Je jenom absurdní.
MARTIN M. ŠIMEČKA,
12. februára 1994, RFE Praha
# # #
"V administratívnom rozdelení republiky nevidím dôvod k smútku. Považujem to za prechodný stav, ktorý bez ohľadu na jeho časovú dĺžku je tu len ,pro tentokrát`. Obidvaja vieme, že pre rozdelenie Československa neboli žiadne objektívne dôvody a že sa tak stalo len z vôle nepočetnej skupiny ľudí, ktorí tým uspokojili svoju ctižiadosť.
My ostatní sme však dostali šancu ukázať, či si Československú republiku naozaj zaslúžime. Na rozdiel od našich dedov a otcov to nemusíme dokazovať na frontoch, ale zato ťažšie, pretože menej okato, v bežnom živote novej reality.
Všeobecne sa súdi, že cena za rozdelenie bude veľká. Ak ale tento absurdný stav, v ktorom sa od 1. januára s vážnou tvárou na obidvoch stranách hráme na samostatnosť, prispeje k tomu, že sa istá časť slovenskej verejnosti zbaví svojich národniarskych ilúzií a že si istá časť českej verejnosti uvedomí a úprimne osvojí, že spoločný štát patrí celý rovnako obidvom, potom tá cena stála za to.
Z listu Vlada Čech Josefovi Velenovi, Mosty 1993
