Neveľké nemecké mesto Torgau na Labe sa zapísalo do dejín, keď sa v ňom v apríli 1945 po prvýkrát stretli americkí a sovietski vojaci. Z malých zasklených strieľní veže zámku v Torgau, ktorý dominuje celému okoliu, je vidieť pevnosť Predmostie na druhom brehu Labe a Fort Zinna pred bránami mesta. Až do konca vojny v nich boli povestné väznice wehrmachtu. V rokoch 1945 až 1948 tam boli sovietske špeciálne tábory číslo osem a číslo desať.
V priestoroch zámockej veže, ktorú majú premeniť na výstavnú sieň, na jar minulého roka ako prvú inštalovali výstavu pripomínajúcu historické stretnutie Američanov s Rusmi. Teraz odovzdali verejnosti ďalšie výstavné priestory. Sú v nich umiestnené dokumenty o tom, čo sa robilo v táboroch sovietskej NKVD a neskôr v tzv. školách represie, ako sa nazývali niektoré väznice v bývalej NDR. Zaujímavá bola aj výstava, sponzorovaná koncernom Volkswagen, lebo jej organizátorom sa podarilo získať množstvo doteraz prísne tajných sovietskych dokumentov, ktoré im odovzdali moskovské archívy. Dokazujú, že v jedenástich sovietskych táboroch na území sovietskej okupačnej zóny neinternovali, ako sa dosiaľ tvrdilo, bývalých nacistických funkcionárov, ale najmä politických odporcov komunizmu. Fakt, že Sovietom išlo o likvidáciu triednych nepriateľov, dokazuje korešpondencia medzi veliteľom tábora a jeho nadriadenými z októbra 1946. Žiadal o súhlas, aby väzni mohli od svojich príbuzných prevziať na zimu teplé šaty. Túto žiadosť zamietli s tým, že "totálna izolácia väzňov má jednoznačne prioritu pred zachovaním ich zdravia". Dôsledkom tejto doslova "vyhladzovacej" politiky bolo to, že tridsaťšesť percent väzňov špeciálnych táborov zahynulo od hladu a zimy.
Vedľa tábora 8 vznikol v júni 1946 špeciálny tábor číslo 9, ktorý bol "prestupnou" stanicou do sovietskych gulagov. Počas niekoľkých týždňov v ňom odsúdili dvadsaťštyritisíc nemeckých civilistov a sovietskych vojakov, ktorí sa údajne previnili kontrarevolučnou činnosťou. Priamo v tábore podľa sovietskych záznamov ihneď po rozsudku popravili sto ridsať ľudí.
Nakoniec sa návštevník výstavy v zámockej veži v Torgau dozvie, kto bol za tento brutálny teror v sovietskej okupačnej zóne po roku 1945 zodpovedný: generálplukovník Štátnej bezpečnosti Ivan Alexandrovič Serov, ktorý sa už aktívne zúčastnil na stalinských čistkách v tridsiatych rokoch a osobitne sa "vyznamenal" pri likvidácii a deportácii "antikomunistických živlov" po sovietskej okupácii pobaltských krajín.
