v nemeckom jazyku - sa vracia na SND po jedenástich rokoch, réžie sa takisto ako v roku 1986 ujal Miroslav Fischer a hudobného naštudovania Rastislav Štúr, ktorý je spolu s Martinom Mázikom aj dirigentom predstavenia. Čarovná flauta prežíva na javiskách divadiel po celom svete už vyše dvesto rokov - od pamätnej premiéry 30. septembra v roku 1791 vo Viedni. Na našej prvej scéne bola Čarovná flauta dodnes uvedená v piatich naštudovaniach (prvé v roku 1929 v réžii Bohuša Vilíma), odohralo sa dovedna 129 repríz. V najnovšom naštudovaní hlavné party spievajú také známe mená ako Ján Galla, Vladimír Hubovčík, Miroslav Dvorský, Jozef Kundlák, Martin Malachovský, Ľubica Vargicová alebo Adriana Kohútková, scénu navrhol Milan Ferenčík, kostýmy Helena Bezáková. Nesmrteľnosť diela jedného z najoslavovanejších skladateľov všetkých čias - Mozarta - a libretistu Johanna Emanuela Schikandera sa pokúšali definovať mnohí. Nemecký muzikológ Alfred Einstein o opere napísal: "Čarovná flauta patrí k dielam, ktoré dokážu uchvátiť dieťa, rozplakať najskúsenejšieho človeka, alebo pozdvihnúť mudrca. Každý a každá generácia v nej nájdu niečo iné a iba takzvanému vzdelancovi alebo barbarovi nepovie nič." Prameňom k libretu bola Schikanderovi predovšetkým rozprávka Lulu alebo čarovná flauta. Opera plná rozprávkových motívov nesie v sebe silné myšlienky bratstva a lásky. Hoci je celá presvetlená veselosťou a hravou detskou fantáziou, vznikala v posledných mesiacoch Mozartovho života takmer súbežne s nemenej fascinujúcim Rekviem, ako jeho posledné javiskové dielo. Hudobní teoretici, ale aj laici Čarovnú flautu považujú za operu, ktorú dokázal Mozart naplniť azda najľúbeznejšou a najradostnejšou melódiou, akú zo seba vydal a napísal akoby v samotnom tušení svojho blízkeho konca. Jednu z najvýraznejších a najobľúbenejších opier vôbec uvidia prví diváci v SND v tomto mesiaci ešte 24., 25. a 30. januára.