Autor: Patrik Kunec / Historická Revue
V tomto roku si stredoeurópske krajiny, ktoré v minulosti patrili do konglomerátu území habsburskej ríše, pripomínajú 300. výročie od narodenia kráľovnej Márie Terézie, ktorá je považovaná za jednu z najvýznamnejších panovníčok novovekých dejín.
Jej štyridsaťročná vláda je charakterizovaná ako obdobie spoločenských a kultúrnych zmien, ktoré pripravovali pôdu pre zrod občianskej spoločnosti.
Sama ešte vládla neobmedzenou mocou (absolutisticky), ale do vládnej praxe aplikovala početné reformy, založené na požiadavkách nového myšlienkového prúdu – osvietenstva.
Hoci Mária Terézia mala k osvietenským myšlienkam a požiadavkám ambivalentný postoj (napríklad odmietala uznať náboženskú slobodu pre protestantov a židov), za radcov si vybrala schopných a rozhľadených mužov.
Tí vypracovali návrhy reforiem, ktoré panovníčka podporila a presadila do praxe. Jedným z popredných osvietenských reformátorov na viedenskom dvore bol vedec, knihovník a publicista slovenského pôvodu Adam František Kollár.
Hoci už počas života bol pokladaný za popredného odborníka nielen na živé a orientálne jazyky, ale aj na otázky dejín a štátneho práva, jeho osobnosť a dielo nie sú širokej slovenskej verejnosti príliš známe.
Talent z Terchovej
Sociálny pôvod a predpoklady, ktoré mal Adam František Kollár po narodení pre rozvoj svojej osobnosti, boli skôr nepriaznivé.
Adam František Kollár. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Narodil sa totiž do veľmi skromných pomerov – jeho otec Matej Kolárik (alebo Kollár) bol potomkom schudobneného zemianskeho rodu, sám už za šľachtica pokladaný nebol a neskôr pôsobil ako strážca medených baní v Španej Doline.
Šľachtický titul jeho predkom udelil cisár Rudolf II. v roku 1593, ale postupom času a delením rodu sa pôvodné písomnosti stratili. Adam František v 70. rokoch po vlastnom pôvode a dejinách rodiny pátral, ale dlhú dobu nevedel zistiť ani len miesto a dátum svojho narodenia.
Varínska matrika však nesie informáciu, že Adam František Kollár bol pokrstený 17. apríla 1718 a narodil sa v Terchovej. Popri Jurajovi Jánošíkovi je teda druhým významným rodákom z tejto svojráznej obce.
Keď mal päť rokov, jeho otec sa presťahoval na Staré Hory, blízko Banskej Bystrice, kde Adam František začal chodiť do slovenskej školy. Tu sa učil čítať a písať, pravdepodobne v jeho rodnej slovenčine.
Na ďalšie štúdiá prešiel do banskobystrickej mestskej školy a následne na tamojšie nižšie jezuitské gymnázium. Z neznámych príčin po krátkom čase prešiel na kolégium do Banskej Štiavnice a štúdiá ukončil na jezuitskom kolégiu v Trnave.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
V roku 1736 ako novic vstúpil do jezuitského rádu (Spoločnosti Ježišovej) a noviciát začal v roku 1737 vstupom do jezuitského kolégia v Trenčíne. Tu pobudol dva roky. Určite sa tu zlepšil v latinčine a gréčtine, ako aj v živých jazykoch, používaných v Uhorsku – v maďarčine a nemčine.
V roku 1740 sa zapísal na filozofickú fakultu viedenskej univerzity a po dvojročnom štúdiu ako profesor odišiel na jezuitskú školu v Liptovskom Mikuláši. Tento postup bol predpísaný ako istá pedagogicko-misijná prax pre budúcich pátrov jezuitov.
Po roku sa vrátil späť do Viedne, kde sa naplno venoval štúdiu východných jazykov, najmä hebrejčiny, turečtiny a perzštiny. Neskôr sa naučil aj základy francúzštiny a taliančiny, ale ovládal aj všetky významnejšie slovanské jazyky.
V roku 1746 začal študovať vo Viedni na teologickej fakulte, ale zdá sa, že v tomto období u neho došlo k vnútornej kríze a azda aj na základe sporov so svojimi jezuitskými mentormi sa rozhodol opustiť rádové spoločenstvo. Po skončení druhého ročníka teológie a ešte pred vysviackou za kňaza vystúpil z jezuitského rádu, čo bol veľmi odvážny krok a pre ďalšiu Kollárovu životnú cestu mohol mať negatívne dôsledky.
Vystúpenie navyše schvaľoval predstaviteľ jezuitského rádu v monarchii a vyžadoval sa aj súhlas samotného Pápeža. Vystúpenie z rádu Kollárovi pomohol vybaviť vplyvný dvoran Gerard van Swieten, riaditeľ Dvorskej knižnice v Hofburgu.
S bývalými spolubratmi mal Kollár naďalej napäté vzťahy a jeho vystúpenie z rádu negatívne ovplyvnilo aj niektoré z jeho neskorších projektov.
Knihovníkom v Dvorskej knižnici
Na ďalšie životné smerovanie A. F. Kollára významne vplýval už spomínaný Gerard van Swieten (1700 – 1772), ktorý pochádzal z Nizozemska (narodil sa v dnešnom Leidene). Od roku 1745 bol osobným lekárom Márie Terézie a jej rodiny a postupne sa stal jej blízkym radcom.
Kráľovná k nemu mala neobmedzenú dôveru a už tri týždne po príchode do Viedne bol vymenovaný za riaditeľa (prefekta) Dvorskej knižnice v Hofburgu.
