Sú to preteky o život, alebo skôr o smrť. Rusko tento týždeň vyhlásilo, že v roku 1998 dobehne Ameriku. Nechce sa jej priblížiť v počte mobilných telefónov na hlavu či v dojivosti hovädzieho dobytka. Moskva sa chce zámorskej veľmoci vyrovnať v exporte zbraní. Výrobky zbrojárskeho priemyslu sú spolu s ropou a plynom hlavným vývozným artiklom Ruska. Ostatné výrobky sú na svetovom trhu tragicky neschopné konkurencie.

Návrat Ruska na svetové trhy zbraní sa začal v roku 1995. Vtedy vývoz prudko vzrástol. Za dvanásť mesiacov viac ako dvakrát. V roku 1996 do ruskej pokladne putovalo už 3,5 miliardy amerických dolárov za tanky, obrnené transportéry, stíhačky, rakety... Spojené štáty ohlásili zisk 7,5 miliardy dolárov. Lenže už začiatkom tohto roku má Moskva potvrdené kontrakty na dodávky zbraní arabským krajinám na rok 1997 vo výške 2 miliárd dolárov. Z toho polovica pripadá na rozporuplný Irán. Rusko obnovilo expanziu na východ a rozhodlo sa svojím zbrojným arzenálom vybaviť krajiny, ktorých režimy sú viac ako nevyspytateľné. Ústrednú rolu medzi lačnými zákazníkmi by mala hrať Čína. V roku 1972 sa uskutočnila historická návšteva vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona v Pekingu. Nixon majstrovsky využil studenú "minivojnu" medzi Čínou a Sovietskym zväzom a oteplil vzťahy USA s Čínou. Neskôr sa ukázalo, že to bol dôležitý americký strategický krok k víťazstvu vo "veľkej" studenej vojne. Mao Ce-tung uvítal americkú ponuku na zmierenie. Čína sa stala na dve desaťročia hlavným esom v americkom rukáve na obmedzenie strategického vplyvu sovietskej veľmoci. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa geopolitická situácia zmenila. Svet Mao Ce-tunga sa dostal na stránky histórie a Číne vládne pragmatický prezident Ťiang Ce-min. Amerika je znovu postavená pred otázku, ako udržať rovnováhu vo svetovom mocenskom trojuholníku. Washington je veľmi znepokojený oteplením čínsko-ruských vzťahov.

Kým americká administratíva sa obmedzila na občasné stretnutia svojho a čínskeho prezidenta, vzťahy medzi Pekingom a Moskvou sa rozbehli plnou parou vpred. Prelomom bola návšteva ministra zahraničných vecí Jevgenija Primakova v Pekingu koncom roka 1995, ktorá vydláždila cestu k stretnutiu Borisa Jeľcina a Ťiang Ce-mina v apríli 1996. Začiatkom roku 1997 navštevuje Moskvu premiér Li Pcheng a pripravuje summit pre prezidentov oboch veľmocí na jar tohto roku. Naviac: návštevy sprevádza uzavieranie celkom konkrétnych zmlúv. Rozšírenie vzájomného obchodu, plány na spoločné ropovody, úmysel čiastočne demilitarizovať spoločnú 4300 km dlhú hranicu, budovanie atómovej elektrárne na čínskom území. To všetko by nemuselo Washington znepokojovať. Oveľa vážnejšie je, že sa vytvára nová vojenská os Moskva - Peking a predaj ruských zbraní do Číny. V roku 1995 Rusko začalo expanziu na svetové zbrojárske trhy predovšetkým vďaka Číne. Začiatkom roku 1997 sa Moskva zaväzuje dodať Pekingu 30 moderných stíhačiek Su-27. A nielen to: Rusko k všeobecnému zdeseniu súhlasí s tým, aby Su-27 Čína vyrábala v licencii. To bude znamenať úplné prebudovanie zastaralých leteckých ozbrojených síl Číny. Tieto moderné stroje sú smelo schopné súťažiť s americkými stíhačkami F-16 a francúzskymi Mirage umiestnenými na Tchajwane.

V polovici januára oznamuje Igor Melnikov, šéfinžinier zbrojnej továrne Severnyj v Sankt Peterburgu, že Čína zakúpila ich protiraketový obranný systém S-300. Možno ho použiť ako proti lietadlám, tak proti raketám. Rakety S-300 môžu letieť nízko nad povrchom krajiny, niekedy len vo výške 10 metrov. Môžu zničiť lietadlo na vzdialenosť 150 kilometrov, raketu na 40 kilometrov. A poslednou senzáciou je predaj dvoch torpédoborcov Sovremennyj. Celý kontrakt s Čínou, ktorého súčasťou sú i torpédoborce, má údajne hodnotu 10 miliárd dolárov. Torpédoborce nesú rakety SS-N-22, použiteľné i proti americkým krížnikom. Kedysi dávno dodával Stalin Číne zbrane, aby tam podporil komunistickú revolúciu. Dnes sú ruské pohnútky vojenských dodávok do Ríše stredu prozaickejšie. Rusko musí upraviť svoj vlastný rozpočet, ktorý sa o krívajúcu ekonomiku oprieť nemôže. A Čína využije ruské ekonomické slabosti a ruské vojenské dodávky, aby ukázala svoju prevahu vo východnej Ázii a pacifickom priestore. Naviac hrozí reálne nebezpečenstvo, že práve cez Čínu sa ruské zbrane budú dostávať do ďalších krajín, na ktorých vyzbrojení má záujem len málokto.