"Československo som navštevoval od roku 1965. Poznal som tunajšiu realitu, mal som tu priateľov. Prišiel som do Bratislavy ako generálny konzul. Už vtedy sa mi zdalo, že je to krajina, ktorej hrozí rozdelenie, separatistické snahy boli dosť veľké. Poľsko-československé vzťahy boli formálne, povedal by som, že to bolo "papierové" priateľstvo. Medzi Poľskom a Slovenskom existovalo len 6 hraničných priechodov, siedmy železničný. Už to svedčí o tom, akí sme boli od seba vzdialení. Poľsko bolo pre Slovákov a Čechov "nebezpečné", hlavne pokiaľ išlo o náboženstvo a nelegálnu literatúru. A ja som chcel, aby sa krajiny k sebe priblížili, chcel som, aby Poliaci našli v slovenských horách svoj prístav a aby Slováci mohli navštevovať Mazurské jazerá a more."
# Čo sa vám podarilo zrealizovať z vašich plánov, na čo ste hrdý?
"Mojou hlavnou úlohou bolo "otvorenie", tak by som to pomenoval. Otvorenie vo vzájomných vzťahoch - a ináč to nejde ako cez hranice. Moja práca sa začala hľadaním starých hraničných priechodov, ktoré by sa mohli znova otvoriť. Dnes tých priechodov je viac, nedávno sme otvorili dva: Zwardoň-Skalité, Korbielów-Oravská Polhora. Na budúci rok sa plánuje otvorenie ďalšieho. Významnou aktivitou bolo aj podpísanie zmluvy o vytvorení Euroregiónu Tatry. Predstavitelia samospráv poľskej a slovenskej tatranskej oblasti majú možnosť komunikovať a riešiť spoločné problémy ľudí žijúcich na obidvoch stranách hraníc, ktorí sú si blízki a chcú spolupracovať. Teda úloha "otvárania", ktorú som si vytýčil, sa teraz realizuje. Nie je to ľahké. Otváranie nových priechodov si vyžaduje značné peňažné investície spojené s vybavením colníc a zabezpečením pohraničnej stráže. To sú problémy, ktoré treba riešiť.
# Poľsko-slovenská obchodná výmena za rok 1996 predstavuje približne 700 miliónov USD. V objeme exportu slovenských tovarov je v súčasnosti Poľsko na piatom mieste - po Česku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku. No pred Maďarskom a Ruskom. Ktorá oblasť spolupráce medzi našimi krajinami má podľa vás najväčšie perspektívy?
"Slovensko je čarovná krajina a v turistike by som videl tú najatraktívnejšiu oblasť spolupráce. Levoča, Spišský hrad, Ľubovňa atď. - to sú obľúbené trasy kultúrnej turistiky. Ľubovňa je okrem toho úzko spojená s poľskou históriou. Veď každý Poliak pozná Ľubovňu z románu Henricha Sienkiewicza Potopa. Poliaci ešte málo poznajú Vysoké Tatry zo slovenskej strany, ešte menej Nízke Tatry. To sú terény turisticky veľmi atraktívne. Rozvoj turistiky umožňuje vytvorenie nových pracovných príležitostí, nové zárobky, pričom ide o ekologicky čisté podnikanie, ktoré nevyžaduje veľké investície. Pripravuje sa rokovanie týkajúce sa otvárania hraničných priechodov na turistických trasách, takých, aké existujú medzi Poľskom a Českom. Tu sme trochu pozadu. Je tu totiž istá konkurencia vo vzťahoch poľsko-českých a poľsko-slovenských. V niektorých záležitostiach sme však rýchlejší ako naši kolegovia z Prahy."
# Je diplomatickou zásadou, že nastupujúci a odstupujúci veľvyslanec sa nemôžu stretnúť. Keby došlo k takému stretnutiu, čo by ste odkázali svojmu nástupcovi?
"Odporúčal by som mu, aby pokračoval v tom, v čom sme už začali. Úlohy a ciele, ktoré som si vytýčil, presahujú čas jedného funkčného obdobia veľvyslanca."
# Ste historik. Ako sa cíti človek, ktorý dejiny skúmal, vo funkcii politika, ktorý dejiny tvorí ?
"Môj kolega, ktorý sa vrátil z Budapešti, kde pôsobil ako veľvyslanec, a ktorý je podobne ako ja historik, hovoril, že ak predtým sa zaoberal hodnotením historických dokumentov, teraz ich musel sám tvoriť. A to už je niečo iné. Podobne je to so mnou. Ako historik sa pozerám na Slovensko z istej perspektívy a som si vedomý toho, že všetko, čo sa tu odohráva, je proces. Rozdelenie Československa - to nebola len jedna silvestrovská noc. Začalo sa to skôr, ale budovanie nového organizmu bude trvať ešte dlho. Všetko závisí od ľudí, ktorí si musia byť vedomí toho, že tvoria novú realitu. Je to veľká zodpovednosť a výzva. Výzva nielen pre dospelých, ale najmä pre mládež. Môžem to obdobie porovnať s obdobím po roku 1918 v Poľsku, keď sme museli zlepiť tri organizmy, ktoré vyše sto rokov fungovali pod troma nadvládami, do jedného nového štátneho a právneho organizmu. V istej miere aj Slovensko aj Česko očakáva niečo podobné."
# Keď niekto začne pracovať ako politik, väčšinou je to tak, že politikou sa už neprestane zaoberať. Vy ste výnimka, lebo viem, že sa v Poľsku chcete vrátiť k práci vo svojom odbore.
"Vyskočil" som z vedeckej práce ako z idúceho vlaku, nechal som veľa nedokončených prác. Vedeckou prácou som sa zaoberal vyše 30 rokov. Vrátim sa ta a dúfam, že sa mi podarí nastúpiť na ten vlak. No politikou sa budem zaoberať naďalej, ale iným spôsobom - z pozície historika. Nie som typ človeka-úradníka, nevedel by som dodržiavať presne stanovený pracovný čas, ako vedecký pracovník sa cítim slobodnejšie."
