Posledné výbuchy, zatýkanie, verejné popravy a krvavé zrážky v severočínskej provincii Sin-ťiang sú len pokračovaním nepokojov trvajúcich veľa rokov. Čínske vedenie hovorí o potlačovaní nebezpečného separatizmu, pôvodní obyvatelia Sin-ťiangu Ujgurovia vytiahli do boja pod heslom spravodlivý boj za nezávislosť.
"Veríme v podporu kresťanov, moslimov i budhistov, ktorí odnepamäti spoločne bojujú proti čínskej expanzii. Nedopusťme, aby čínsky drak vyliezol z úkrytu a zachvátil celú Euroáziu!" Tak sa končí vyhlásenie Spoločnosti Ujgurov žijúcich v Ruskej federácii, ktorí po dlhom mlčaní teraz zareagovali na posledné udalosti v ich historickej vlasti. Vzhľadom na dokonalú informačnú blokádu a na čiastočne uzavreté hranice sú všetky varujúce správy prichádzajúce v posledných dňoch z provincie Sin-ťiang značne rozporuplné.
Ujgurské organizácie, ktoré sídlia na území bývalého ZSSR väčšinou pod rúškom kultúrnych centier, tvrdia, že ide o najväčšie nepokoje v posledných 50 rokoch. Údajne sa novým podnetom k potlačeniu separatistických snáh Ujgurov stalo podpísanie zmluvy medzi Ruskom, Čínou, Kazachstanom, Kirgizskom a Tadžikistanom o bezpečnosti na spoločných hraniciach. 26. apríla 1996 sa v Šanghaji podľa niektorých zdrojov hlavy 5 štátov nedohodli len na pokoji a mieri na nestabilnej hranici, ale i na spoločnom potláčaní všetkých separatistických tendencií v strednej Ázii. Všetkých päť štátov má s menšinami, ktoré sa chcú odtrhnúť od centra, vážne problémy. Ujgurovia vyhlasujú, že práve táto zmluva dala Číne zelenú k tomu, aby začala nové kolo teroru. Podľa údajov ujgurských exilových organizácií bolo od 26. apríla do 15. mája 1996 zatknutých najmenej 5 tisíc ľudí a existuje svedectvo, že bez súdu bolo ihneď asi 30 osôb zastrelených. Nasledovala séria povstaní, pri ktorých zahynulo 680 Ujgurov a asi 500 príslušníkov čínskej armády a polície. I keď tieto údaje nedokázali potvrdiť žiadne nezávislé zdroje, je isté, že minulý rok bol vo Východnom Turkestane, ako pôvodní obyvatelia provinciu nazývajú, veľmi krvavý, a ani v prvých mesiacoch roku 1997 sa situácia neupokojila. Vo februári tohto roku vypukli hromadné protesty študentov v meste Kuldža (Inin). "Číňania si vzali na pomoc psov a demonštráciu rozohnali," povedal Rafkad Sadykov, predseda Ujgurskej asociácie v Ruskej federácii. Podľa neho nastalo opäť masové zatýkanie a popravy. "My máme svedectvo o 175 zastrelených Ujguroch. Tiež ale vieme, že niekoľko zatknutých nechali celú noc stáť na väzenskom dvore a striekali na nich ľadovú vodu. Najmenej desať ľudí zomrelo," tvrdí Sadykov. V utorok otriasli dva výbuchy centrom mesta Urumči, ktoré je hlavným mestom Sin-ťiangu. Exilové organizácie hlásia ďalšie stovky zatknutých, ktorí sú obviňovaní z prípravy teroristických aktov.
V celom bývalom ZSSR žije asi 200 tisíc občanov ujgurskej národnosti. V poslednej dobe rastie počet organizácií, ktoré sa snažia podporovať boj svojich krajanov za nezávislosť Východného Turkestanu. Tento týždeň sa k protestom proti čínskym represiám pridala i vplyvná organizácia Islamský kongres Ruska, ktorý vyzýva svojich bratov rovnakej viery, aby nedopustili genocídu malého moslimského stredoázijského národa. "Vzniká nové centrum nestability na južnej hranici Spoločenstva nezávislých štátov. Počas piatich až siedmich rokov sa udalosti v Sin-ťiangu budú nápadne podobať dnešnej situácii v Afganistane," píše sa vo vyhlásení Výboru na ochranu práv moslimov Islamského kongresu. Islamská strana Východného Turkestanu, vodcovská sila separatistického hnutia, sa pokúsila odtrhnúť ujgurské územie od Číny naposledy v roku 1996, ale čínska armáda vtedy povstanie tvrdo potlačila. Samostatný štát Východný Turkestan už na území dnešnej severočínskej provincie Sin-ťiang existoval v rokoch 1944-49, ale po víťazstve komunistickej revolúcie v Číne bol zlikvidovaný a oblasť bola vyhlásená za čínsku autonómnu oblasť.
Autor: JAN TOBIÁŠ, HONGKONG, Agentúra
