Zatiaľ čo nitrianske Divadlo A. Bagara, majestátne rozložené na veľkom námestí naďalej po večeroch láka divákov na svoje predstavenia a nedávno sa pompéznou hostinou pokúsilo osláviť stú reprízu svojho Pacha, kolegom bábkarom o pár ulíc ďalej sa ich divadlo stalo už pred štyrmi týždňami prechodným bydliskom. Nasťahovali si sem svoje najnutnejšie veci, v spacákoch a teplákoch si tu zo všetkých síl bránia svoju umeleckú česť. Ďaleko od elitárstva, z ktorého ich začali pohotovo obviňovať, v rozprávkovo krásnych interiéroch medzi bábkami a maľbami čakajú, kým sa s nimi niekto začne o ich divadle rozprávať. Naposledy to skúšali minulý týždeň na stretnutí ministra Hudeca s Nitranmi. "Chceli sme ho zastihnúť hneď pri vstupe do sály. Ale pán minister ako malé dieťa od nás odvrátil hlavu a považoval to za vybavené," spomína jeden zo štrajkujúcich hercov Vlado Zetek. "Zato s jeho priaznivcami sme sa porozprávali. Jeden z nich nám dokonca sľúbil, že nás asi rozpára..." S prednostom úradu, na ktorého dvere ich odkázal minister, sa zatiaľ stretli raz a odišli s jedinou radou : "neštrajkujte !..." A tak sa vrátili do divadla. Panuje tu nesmierna súdržnosť, odznaky, ktoré ohlasujú štrajk, tu nosia hrdo pripnuté aj ľudia z bufetu, upratovačka. Len kontrolóri z ministerstva, ktorí tichučko sedia v jednej z kancelárií, neštrajkujú. Prehŕňajú sa papiermi, hľadajú chybičku, hnevajú sa na zvedavých novinárov, ktorí ich chodia obzerať. A sťažujú sa na nedostatok "ľudského tepla..." Deťom štrajkujúcich hercov asi ťažko vysvetlia, prečo rodičia zrazu nie sú po nociach doma... "Sme v zákopovej vojne," hovorí jeden z hercov Ivan Gontko "V otvorenom boji sa aspoň všetko končí jedným výstrelom. Ale v zákopoch sa zomiera na vyhladovanie, týfus a pleseň..."