"NATO sa blíži k našim hraniciam, je potrebné zaujať kruhovú obranu," volá ako jeden muž opozícia aj vládny Kremeľ. Len jednoduchému ľudu je celkom jedno, kto sa kde rozšíruje. Podľa posledných sociologických prieskumov sa 50 percent Rusov problémom rozšírenia NATO netrápi. Ten, kto rok nedostáva výplatu, sa o geopolitické delenie sveta zaujíma len veľmi okrajovo. Ak sa však v obchode výslovene opýtate predavačky, aký má názor na vstup ČR do NATO, vypočujete si prednášku o zrade bývalého brata, o nepriateľských úmysloch Západu, o židovskom sprisahaní proti Rusku a o nebezpečenstve tretej svetovej vojny. Kampaň v oznamovacích prostriedkoch, či už v štátnych alebo nezávislých, je taká agresívna a vytrvalá, že téma rozšírenia NATO sa stala každodenným večerníčkom s prvkami hororu. Medzi zriedkavé výnimky, ktoré kampani odolali, patrí ultrademokratická skupinka reprezentovaná radikálnou bojovníčkou za práva všetkých a na všetko Valeriou Novodvorskou. Pre SME uviedla, že NATO je jedinou solídnou zárukou toho, že sa v Prahe alebo v Budapešti už nikdy nebudú preháňať ruské tanky. Umiernenejší demokrati síce neprejavujú také zúrivé nadšenie, ale priznávajú, že by sa Moskva nemala miešať do vecí, do ktorých jej nič nie je.
Základný postup Moskvy je pritom jasný. V Helsinkách nejde ani tak o politické rozhovory ako o výmenný obchod. Rusko síce nikdy nebude NATO v strednej a východnej Európe vítať kyticami orgovánu, ale už v tejto chvíli chápe, že ničomu zabrániť nedokáže. Keby ale Kremeľ priznal, že je s postupom NATO na Východ zmierený, bola by to zlá východisková pozícia pre obchodné rokovanie. Moskva musí strašiť spojenectvom s Bieloruskom, Čínou či Iránom, musí sa vyhrážať novým kolom zbrojenia a posilnením nacionalistických síl, aby nakoniec svoj neochotný súhlas predala veľmi draho. Hovorí sa o 4 miliardách dolárov, ktoré má Washington vo forme investícií "pustiť" do Ruska. G7 by sa mala zmeniť na G8. Rusko by sa malo stať členom Svetovej obchodnej organizácie, mali by byť zrušené všetky obmedzenia, ktoré bránia jeho zapojeniu do medzinárodných ekonomických a finančných organizácií. Okrem ekonomického vydierania sa Jeľcin pokúsi dosiahnuť sľub, že do NATO nebudú nikdy prijaté bývalé sovietske republiky, že na území nových členov sa neobjavia jadrové zbrane a nebude využívaná vojenská infraštruktúra pochádzajúca z čias Varšavskej zmluvy. Moskva bude požadovať prehodnotenie Zmluvy o obmedzení konvenčných zbraní v Európe. Jeľcin bude chcieť oveľa viac, ako velí realistický postoj. Niečo, a nebude toho málo, si nakoniec so sebou domov odvezie. Moskva tvrdí, že jej ešte nikto logicky nevysvetlil, prečo sa Praha, Budapešť a Varšava chcú schovávať pod dáždnik NATO a čoho sa boja. A naozaj. Zatiaľ nikto nepredložil žiadny iný argument, ako že každý štát má právo vstupovať si, kam chce. A pritom všetci vrátane Moskvy vedia, že Rusko je nestabilnou krajinou, ktorá je zapojená do množstva lokálnych vojen, kde jedna z členských republík ľahla popolom, kde sa pred štyrmi rokmi strieľalo v centre hlavného mesta z tankov, kde komunisti a nacionalisti majú väčšinu v parlamente, kde je taký neporiadok v armáde, že sám minister obrany varuje pred anarchiou v jadrových ozbrojených silách.
Autor: Pre SME - Petra Procházková, agentúra EPICENTRUM
