BRATISLAVA (Pre SME - zač) - Prvé vodné nádrže na Slovensku sa začali stavať už v 15. a 16. storočí, ale najznámejšími sa stali dodnes zachované banskoštiavnické "tajchy" z 18. storočia. Kým tieto jazerá boli pomerne malé, v 20. storočí, najmä v jeho druhej polovici, sa začali stavať veľké priehrady, prevažne v snahe využiť energetický potenciál vody. V súčasnosti je v správach podnikov povodí 276 vodných nádrží, z toho 42 veľkých vodných nádrží (7 z nich slúži špeciálne ako zdroj pitnej vody). V posledných rokoch sa stavali najmä vodárenské nádrže, teda ako zdroje pitnej vody - Starina, Nová Bystrica, Málinec, Turček a ďalšie. Výstavbu nádrží podmienili štátne vodohospodárske plány - určujúci bol najmä štátny vodohospodársky plán z roku 1953-54. Stadiaľ, a z roku 1976, pochádza zámer väčšiny nádrží nedávno postavených alebo ešte len plánovaných. Tieto plány "predpisovali" vodohospodárske bilancie, vrátane spotreby vody. Keďže nádrže už boli naplánované, kľúčová otázka pri získavaní vody neznela, akým spôsobom zabezpečiť zdroje pitnej vody, ale kde postaviť nádrž. Napriek tomu, že reálna spotreba sa výrazne znížila, plán výstavby vodárenských nádrží naďalej vychádza zo starých plánov a predstáv, a ráta s veľkým množstvom nádrží v pomerne blízkej budúcnosti. Pritom napríklad nádrž Nová Bystrica je využitá len na asi 23 percent zo svojej potenciálnej kapacity, Starina na 30 - 35 percent. Regióny v blízkosti týchto nádrží však nemajú vodu. Otázka teda znie, či nie je vhodnejšie investovať do verejných vodovodov a kanalizácií, ako stavať ďalšie vodné nádrže. Variant vodných nádrží je stále finančne náročnejší, lebo do nákladov nemožno rátať len priamu stavbu, ale aj rozvody na vodu, údržbu nádrží, vrátane stále náročnejšieho likvidovania zanášky v nich.

Autor: SME-zač