Príjemným prekvapením, ktoré pripravila distribučná spoločnosť Intersonic, najmä mladšiemu filmovému divákovi, je debut českého režiséra Davida Ondříčka - film Šepkaj (v orgináli Šeptej, no ide vraj o prvý názov, ktorý sa musel podrobiť nemilosrdnému jazykovému zákonu). Dielo, ktoré sa za prítomnosti tvorcov predstavilo bratislavskému publiku na stredajšej slávnostnej premiére, sa dá veľmi povrchne označiť za "český Trainspotting" a toto spojenie sa objavilo ako citácia recenzie aj na jednom z plagátov. Režisér Ondříček sa však na besede po skončení projekcie k takejto charakteristike nijako zvlášť nepriznával. "Áno, keď som videl Trainspotting, povedal som si, že tieto dva filmy môžu začať porovnávať. Aj sa tak stalo. Väčšinou s poznámkou - Šeptej? To je taký slabší Trainspotting. Samozrejme, že je slabší ako Trainspotting, ale v prvom rade je iný." Na filme si rozhodne nemožno nevšimnúť jasné podobnosti so spomínaným anglickým fenoménom. Počnúc tónmi skladieb kapely Colorfactory, (ktorá dodáva filmu presne tú zvláštnu príchuť ako megamix Born slippy) cez životný štýl hlavných hrdinov, ich drogové úlety aj bezmocnosť, odvážnu kameru až k prekvapujúco ľahkému a humornému happy endu. Rozdiel medzi dvoma filmami možno postihnúť jednoduchým konštatovaním: Praha nie je Londýn. A podobu? V oboch veľkomestách žijú mladí ľudia poznačení studenými, niekedy priam apokalyptickými rokmi deväťdesiatymi, ktoré sú pre ich život určujúce. Šeptej je hlbokou sondou do vrstvy zlatej, snobskej pražskej mládeže, ktorá istým spôsobom dnešnú dobu odmieta a dáva to najavo rôznymi bolestivými spôsobmi. Do jednej z takýchto partií prichádza 16-ročné dievča z vidieka. Uniká z domova do Prahy, no zisťuje, že aj tu sú všetci na úniku. Akoby jediným riešením bola iná planéta... "Necítim film ako generačnú výpoveď a nemám rád takéto spojenia," vyznáva sa režisér Ondříček. "Pre mňa by stálo za to nakrútiť film aj iba o tých pár ľuďoch." Zo štyroch hlavných predstaviteľov hneď pre troch znamenali ich úlohy prvé kroky vo filme. Okrem Tatiany Vilhelmovej (Anička), ktorá má za sebou rolu aj nomináciu na Českého leva za Gedeonovo Indiánske leto, sa v snímke objavili dvaja členovia českého hudobného objavu - skupiny Colorfactory, Jan P. Muchow (Filip), ktorý je zároveň autor hudby, a Jan Čechtický (Speedy) aj divadelný herec Martin Myšička (Kytka). Vo filme sú prítomné aj homosexuálne scény a režisér potvrdil, že pred Martinom Myšičkom mu niekoľkí mladí herci so strachom úlohu odmietli. Jan P. Muchow, ktorý si na chvíľu zahral Kytkovho partnera, pre novinárov priblížil svoje pocity. "Keď sme sa bozkávali, cítil som sa ako u zubára. Príliš som nad tým nerozmýšľal. Keď vás hodia do vody, tiež plávate a nemáte príliš čas premýšľať. V každom prípade sme nehrali sami seba, aj keď sú mi často homosexuáli sympatickejší ako niektorí zarytí heterosexuáli." Silným momentom bola okrem neoddeliteľnej hudby 90. rokov a bezprostredného hereckého výkonu Táne Vilhelmovej nápaditá kamera Alexandra Šurkalu (mimochodom - režisér je synom slávneho kameramana Miroslava Ondříčka), vo filme vynikal najmä nápad čierno-bieleho pohľadu na svet z perspektívy psa, ktorý bol tiež súčasťou partie. Film má zatiaľ v Čechách priaznivé recenzie. Na otázku, či sa tvorcovia neobávajú nezáujmu zo strany slovenských divákov, dal odpoveď odmenenú potleskom Jan. P. Muchow: "Kde inde by sme mali film umiestniť, veď sme všetci rodení Čechoslováci ..." Debutová snímka Šepkaj Davida Ondříčka bude mať premiéru v slovenských kinách už 10. apríla.