Tento slogan si zobrali k srdcu pracovníci bratislavského kníhkupectva Artfórum, keď im tu v pondelok ,nepadla` úderom devätnástej hodiny. Naopak. Literárne múzy tu večer nečakane prenechali miesto dramatickému umeniu. Presnejšie - žilinskému Bábkovému divadlu, ktoré mohlo netradičnou formou návštevníkom prerozprávať svoj smutný príbeh. Bábkové divadlo Žilina je totiž od 1. apríla - údajne z technických príčin - zatvorené. Pôvodne chceli Žilinčania predviesť svoju poslednú inscenáciu - rockovú baladu Nikitu Slováka Don Juan `96, no napokon sa rozhodli, že budú iba spievať piesne zo svojich predstavení, pomedzi ktoré vysvetlia, prečo sem vlastne prišli. "Existujeme už 47 rokov, ale nikdy s týmto divadlom nebolo tak zle ako dnes," vykreslil súčasnú situáciu najstaršej bábkovej scény na Slovensku jej dramaturg Nikita Slovák. "Uvedením predstavenia Don Juan `96 akoby sme predvídali, do akej situácie sa slovenské divadelníctvo dostane. Pretože Don Juan nemá byť iba odporom voči drogám, ktoré sa pichajú do žíl, ale predovšetkým voči droge moci..." Herci zostali začiatkom apríla bez svojho divadla zásluhou intendantky Severopovažského kultúrneho centra Margity Palušovej. Tá namiesto nariadených opráv budovu pohotovo (vraj na tri mesiace) zavrela a jedným ťahom dala niekoľkým pracovníkom divadla výpoveď. "Považujeme to za jednoznačnú odpoveď na náš postoj počas štrajku divadelníkov i za noc strávenú na ministerstve kultúry," zdôraznil riaditeľ a režisér divadla Anton Šulík ml. Žilinskí divadelníci majú právo myslieť si o transformácii kultúry skutočne svoje. V pondelok v Artfóre to porozprávali pôsobivou dravou rockovou hudbou Miša Kaščáka v podaní herca, ale aj skvelého speváka Roba Rotha, a ukážkami z legendárnej Hlavy XXII, ktorej absurdity tu predvčerom rezonovali neskutočne jasne...