Ako vyzeral váš odchod zo Slovenska a aké boli dôvody toho, že ste odišli?
– Prvýkrát som do USA odišiel v roku 2008. Bolo to na tri mesiace v rámci programu Work and Travel. Vtedy som bol študentom Žilinskej univerzity. Svoj odchod som bral ešte v pohode, lebo som vedel, že sa vrátim. O dva roky neskôr som však v USA už ostal natrvalo.
Tento odchod bol už náročnejší pre mňa, no aj pre mojich rodičov. Vedeli sme, že sa dlho neuvidíme. To bolo niekedy v júni 2010.
Vnímal som to však tak, že som uzatvoril kapitolu na Slovensku a idem skúsiť nový život. Nevedel som, čo od toho očakávať, ale išiel som do toho.
Aké boli vaše začiatky v Spojených štátoch?
– Keď som prvýkrát odišiel do USA, tak som nevedel anglicky a mal som pri sebe iba málo peňazí. Chodil som so svojím životopisom a hľadal som si hocijakú prácu. Nešiel som tam vtedy so žiadnymi očakávaniami. Bolo mi v podstate jedno, čo budem robiť. No dva týždne som hľadal prácu a nič som nenašiel. Peniaze sa míňali, a tak jediná vec, čo mi ostala, bolo ísť tancovať na Venice Beach. Tam som sa pridal ku skupine, ktorá robila break dance a akrobaciu. Ukázal som tamojšiemu vedúcemu zostavy, čo viem. V podstate to bol akoby môj prvý casting. Páčili sa mu moje triky a hneď ma zaradil do formácie.
S tou skupinou som pracoval dva víkendy. Dostal som za to svoju prvú výplatu, tuším to bolo 50 dolárov v jednodolárových bankovkách. Potom som však išiel k inej skupine, lebo tá, v ktorej som tancoval, odišla na turné. S ňou som tancoval do konca pobytu v USA. No asi po dvoch týždňoch nás pozvali do talentovej šou televíznej stanice Comedy Central. Porota, zložená z významných osobností, vyhodnotila naše kúsky ako najlepšie. Pamätám si, ako nás desiatich preskočil kamarát saltom v závere nášho vystúpenia. Moja prvá oficiálna práca v reštaurácii prišla až po mesiaci a pol. V USA ma teda v začiatkoch zachránil break dance.
A čo prechod k herectvu?
– To sa stalo tak, že za mnou prišiel istý manažér, či by som nechcel skúsiť natáčanie videoklipov, castingy, že na to mám talent aj čo sa týka pohybu. Tam som dostal prvú šancu. Nikdy som dovtedy nemyslel, že skončím pri herectve.
Keď som chodil aj na tanečné castingy, išlo občas o improvizáciu, takže v podstate išlo aj o hranie. Niekedy potrebovali trebárs tanečníka, ktorý vie zahrať aj rôzne scénky. Herectvo ma začalo baviť a zistil som, že sa v tomto môžem viac realizovať. Postupne som začal navštevovať herecké školy a chodiť na castingy. Baví ma hrať indiána či bojovníka. Veľmi ma to chytilo, trvalo to asi rok, kým som sa začal viac venovať herectvu. Po roku som už viac-menej prestal s tancom.
Tancovať ste však určite nezabudli...
– Mám také šťastie, že som začal s break dancom ešte asi v dvanástich rokoch. Bolo to veľmi fyzicky náročné, môj otec robil silový trojboj a ja som akoby vyrastal v posilňovni. Veľmi ma to bavilo. Tým, že som začal veľmi skoro, všetky prvky, ktoré som sa naučil, keď som bol malý, mi zostali a využívam ich dodnes. Hudbu a tanec milujem, to mi vždy ostane.
