Markus Wolf, "Mischa" ako ho volali spolužiaci v škole Kominterny v Moskve, kde študoval konšpiráciu, si padol so svojou treťou ženou Andreou do náručia. Bolo to v utorok 27. mája, 26. deň jeho procesu pred krajinským súdom v Düsseldorfe, vo chvíli, keď vyniesla predsedkyňa tribunálu Ina Obstová rozsudok dva roky väzenia podmienečne. Wolf musí zároveň uhradiť súdne výdavky vo výške niekoľko desiatok tisíc mariek. Generálplukovník bývalej Štátnej bezpečnosti NDR, námestník ministra Štátnej bezpečnosti a náčelník Hlavnej správy rozviedky 74-ročný Markus Wolf mal dôvod, prečo si vydýchnuť. Súd síce nevyhovel návrhu jeho obhajcov, aby bol oslobodený, pretože trestné činy únosu a ublíženia na tele sú už premlčané, ale rozsudok je nižší ako žiadal spolkový štátny zástupca Joachim Lampe - tri a pol roka väzenia nepodmienečne.
Krajinský súd v Düsseldorfe uznal Wolfa vinným, že na jeho rozkaz bola 16. júna 1955 unesená zo západného do východného Berlína sekretárka z úradu Vysokého komisára USA v západnom Berlíne 26-ročná Christa Trappová. Vo východnom Berlíne bola donútená pod vyhrážkami, že usmrtia jej matku, podpísať záväzok spolupráce so špionážou NDR. O sedem rokov neskôr dal Wolf príkaz na únos bývalého kapitána Štátnej bezpečnosti Waltera Thräneho a jeho priateľky Uršuly Schöneovej z Rakúska. Neďaleko Viedne Thräneho a Schöneovú prepadli agenti Štátnej bezpečnosti a odvliekli ich najprv do Prahy. Podľa Schöneovej, ktorá zotrvala vo väzení tri zo štyroch rokov, na ktoré bola odsúdená, boli v Prahe zbití do krvi. Thräne dostal trest pätnásť rokov väzenia, po páde komunistického režimu bol prepustený, ale onedlho na následky väzenia zomrel. Tretím prípadom, ktorý teraz hodnotil súd v Düsseldorfe, bolo svojvoľné zatknutie sadzača Georga Angerera v marci 1959. Angerer pôsobil cez vojnu v nórskom Oslo ako tlmočník gestapa. Vo väzení Štátnej bezpečnosti mal byť prinútený k výpovedi, že vtedajší sociálno-demokratický starosta západného Berlína a neskôr spolkový kancelár Willy Brandt bol spolupracovníkom gestapa.
Najväčším úspechom "Mischiho" Wolfa bol pokus nasadiť špióna Güntera Guillauma do úradu spolkového kancelára Willyho Brandta. Špión bol odhalený na jar 1974 a neskôr odsúdený na 15 rokov väzenia. Dôsledok Guillaumovho pôsobenia u Willyho Brandta bolo, že Brandt musel len niekoľko dní po jeho odhalení odstúpiť. Proces s Markusom "Mischom" Wolfom, ktorý žil od roku 1934 v emigrácii v Moskve a vrátil sa už v máji 1945 do Berlína, bol posledný z veľkých špionážnych procesov v Nemecku. Končí sa pestrá kariéra muža, ktorý bol podľa odborníkov najúspešnejším šéfom špionáže v krajinách sovietskeho bloku. Nie je preto náhoda, že si ho zvolil anglický spisovateľ John le Caré za vzor náčelníka komunistickej špionáže "Karla" vo svojom bestsellere "Spymaster".
