Ak si chceme spomenúť, o kom všetkom z mladých slovenských spisovateľov sa tu v posledných rokoch s úctou alebo s pobúrením, no vždy so záujmom hovorilo, jedinečnú príležitosť nám ponúka bratislavské vydavateľstvo Litera, ktoré vo svojom edičnom rade Ars Litera zásobilo knižnice literárnych fajnšmekrov už niekoľkými osviežujúcimi prekvapeniami. Tým najnovším je Dúšok jedu, a napriek svojmu názvu pôsobí na čitateľa svojou výpoveďou priam blahodarne. Dúšok jedu je antológiou devätnástich prozaikov a básnikov, ktorí sa dostali na svet v rokoch šesťdesiatych (s výnimkou Mareka Vadasa - 1971), najintenzívnejšie ho vnímali v stojatých rokoch osemdesiatych a zažili aj spoločenský šok na prelome posledných dvoch desaťročí. Ich spoločná spoveď preto ani tak nie je založená na literárnej príbuznosti, ako skôr poskladaním najrôznejších literárnych kamienkov, ktoré spolu vytvorili nie veľmi lichotivý obraz doby. A spolu so zaujímavým doslovom Martina Kasardu (zároveň jedného z autorov antológie) akýmsi pokusom o analýzu, prečo nám na Slovensku vyrástla takáto spisovateľská generácia. Rozhnevaná, sarkastická, alebo uzatvárajúca sa do tajomstiev, opečiatkovala svet aj krajinu, v ktorej vyrástla, svojím literárnym dielom jednoznačne - doba je zbláznená... Zbierka najväčších spisovateľských talentov, laureátov najrôznejších cien, (zostavil ju Peter Macsovszky, takisto prítomný aj ako autor) sa nie náhodou začína výkrikom Ivana Koleniča, ktorý pre dnešok nemá jedného pekného slova. Vedľa neho sa dobe vysmievajú ,barbari` - Litvák, Zbruž, Turan, je tu ironická výpoveď Dušana Taragela, ale aj pohľady láskavejšie (Vašo Pankovčín), až nežné (Vlado Puchala). Dúšok jedu obsahuje aj takmer klasickú poéziu Róberta Bielika, meditácie Mariána Milčáka, samozrejme nechýbajú autori slávneho Výstrelu z motyky (okrem Litváka Jožo Urban a Maroš Bančej). Z pozoruhodných mladých prozaikov sú tu zastúpení Pavol Rankov, Jozef Kollár a Vlado Balla, ženskú literatúru reprezentujú Táňa Lehenová - jedna z najvyzretejších slovenských poetiek vôbec, a prozaička Jana Dráfyová (ktorá tragicky zahynula pred troma rokmi ako 26-ročná a samostatná knižná publikácia jej nestihla
vyjsť). Dúšok jedu vychádza s podtitulom ,takmer generačná platforma`. ,Takmer` preto, lebo títo spisovatelia nemajú a ani nechcú dávať spoločný recept pre tento svet. Spoločnú majú iba osobitosť, s akou ho pozorujú a pretavujú do literatúry. Doba sa im vzpiera akýmkoľvek uzáverom a definíciám, tobôž tým moralizátorským. No našťastie, vzniká z toho zaujímavé čítanie. Vzrušujúce, zábavné a vôbec nie otravné, napriek výstražnému názvu knižky.
Do antológie Dúšok jedu sa dostala aj poviedka Dnes mám 24 prozaičky Jany Dráfyovej (1968), ktorá tragicky zahynula pred troma rokmi a jej samostatnej knižky sa čitatelia nedočkali.
