Slovenské tango, jasné pravidlá... *RECENZIA / DIVADLO

Malá scéna SND # Slawomir Mrožek: Tango # Preklad: Milan Lasica # Dramaturgia: Martin Porubjak # Scéna: Jaroslav Valek # Kostýmy: Peter Čanecký # Hudba: Robert Mankovecký # Réžia: Štefan Korenči # Hrajú: Robert Roth, Ján Kroner, Michaela Čobejová, Anna ..

Scéna pokrytá holubím trusom. Herci mastiaci poker za zasvineným stolom si spakruky utierajú nové kvacance. Nevenujú im pozornosť: život uprostred trusu sa stal samozrejmosťou. Jeden z dôvodov prečo dnes uvádzať Tango na Slovensku? Rodina,v ktorej sa smie všetko. Dôsledok anarchie: totálny úpadok. Ďalšia analógia? Iste. Hĺbka Mrožkovej hry a intelektuálny potenciál realizátorov však nedovoľujú stavať len na tomto. Mrožkovo, Porubjakovo a Korenčiho Tango je hlbokou, umeleckou a pritom vtipnou, metaforou o hľadaní ideálneho modelu fungovania spoločnosti. Že ide o inú generáciu a inú revolúciu, než o ktorej hrali povedzme herci SND v roku 1967, naznačuje len decentné zacenganie kľúčmi. To, že divákovi presakuje z predstavenia súčasnosť aj inak, je kúzlo "nechceného." A nemám na mysli nechceného realizátormi...

Aj v Stomilovej rodine je človek, ktorému nevyhovuje iba mastiť karty, pseudoumenie a užívanie si sexuálnej slobody. Arthur zosobňuje generačnú túžbu zmeniť svet, akurát majstrom Mrožkom obrátenú naruby. Nechce boriť konvencie, napokon v rodine, kde sa všetko smie sa to dosť dobre ani nedá. On vidí obrodu v návrate k nim. Keď zlyhá idealistická predstava dosiahnuť zmenu kvality zmenou formy, prepadá nihilizmu, z neho ho vytrhne nápad: obroda pomocou idey. Lenže akej. Mŕtva babka ju vnukovi vnukne: strach, vláda nad životom a smrťou je riešením. Snívajúci intelektuál to však nedokáže zrealizovať. A to je ideálny čas pre muža v pozadí . Eduš, parazitujúci primitív. S babkou a strýkom hrával karty, spával s Arthurovou matkou, inšpiroval otca a slúžil Arthurovi. Kým mu nedošlo, že pre vládcu tvrdej ruky je korunovačným glejtom úder pravačkou. A ten má mocný. Zaručí nielen poriadok, ale aj dostatok nohsledov, ktorí síce deklamatívne nesúhlasia, no úslužne vyzúvajú čižmy. A Edo môže suverénne v rytme tanga viesť: živých, aj mŕtvych...

O Porubjakovi i Korenčim je známe, že nielen obľubujú dramatiku zaoberajúcu sa závažnými, až existenciálnymi otázkami, využívajúcu metódu humoru, absurdít, paradoxov, bizarných situácií i dialógov, no majú pre ňu aj cit. Potvrdilo sa to nielen pri výklade a realizácii Tanga, ale aj pri vedení hercov. Cítiť, že text bol dokonale rozkrytý a protagonistov oslovil. Nastala ideálna situácia, chuť sa snúbi s talentom. Robert Roth predvádza na Arthurovi svoje zaujímavé herectvo. Tento herec hrá každým kúsočkom tela, priam z neho srší výnimočná pohybová danosť, dokáže však veľmi dobre psychologicky vykresliť hrdinu. Arthur bol prvou príležitosťou ukázať v SND ako dobre zvládne obe tieto polohy. Veľkú príležitosť dostala aj Michaela Čobejová. Jej Ala sa zmení od poživačného "zvieratka" v zrútenú zrelú ženu. Herečka už dávno nedostala takúto šancu a plne ju využila. Strhujúco pôvabná je Viera Topinková, ktorá sa s babkou Eugéniou doslova "vyhrala", rovnako ako Marián Geišberg, Anna Javorková a Anton Korenči so svojimi postavami. Ján Kroner suverénne pokračuje v nedávno začatej sérii negatívnych hrdinov. Neškodný podceňovaný prímitív Edo dospeje v záverečnom tanci k razancii budiacej zimomriavky. K tomu všetkému nadpriemerné výtvarné riešenie, práca so svetlom, hudba. Predstavenie prepracované do posledného detailu. Najväčší argument prečo dnes Tango na doskách SND.