Jednou z najznámejších mýtických postáv je hrdina - poloboh Herakles. Bol to silák, ktorý vykonal mnoho dobrých skutkov, pretože si vybral za spoločníčku životom Cnosť. Jednou z jeho úloh bolo aj vyčistenie chlieva kráľa Augiáša, ktorý mal mnoho dobytka a chlievy nedal čistiť už zopár rokov. Mnohým sa zdala táto úloha nesplniteľná, lebo chliev bol obrovský a strašne špinavý. Herakles však strhol časť múru chlieva a odklonil doň prúd neďalekej rieky, ktorý bol silný a dostal sa všade. Obehol celý chliev a kalný sa vracal späť do riečišťa. Diktatúra komunistickej šľachty, ktorá trvala viac ako štyridsať rokov, vymazala všetky stopy politickej kultúry v mysliach obyvateľov bývalej ČSSR. Jej hlavné kniežatá boli totiž prvými prascami na politickom poli tohto štátu a na svoj obraz prerobili väčšinu obyvateľstva neustálym útlakom slobody mysle. To, čo sa udialo v novembri 1989, bolo naozaj heraklovským činom. Roky nečistený chliev mal byť vyčistený prúdom odporu voči špine, ktorá sa tu nahromadila. Špina, ktorá mala byť vyčistená, vyčistená nebola. Politická scéna na Slovensku v polovici roku 1997 je naďalej chlievom. Jeho budovanie a bránenie sa začalo už v prvých rokoch po nežnej revolúcii. Jedným z vrcholov bola parlamentná noc, tiež novembrová, ale vôbec nie zamatová, z roku 1994. Za jednu noc nakydala vládna koalícia do všetkých sfér štátu toľko hnoja, že značne pridusila akékoľvek ilúzie o čistote svojej politiky a o budúcnosti SR. V tomto trende pokračovala, ako ináč. Musím však povedať, že svojím vrhom hnoja prispela k vytvoreniu Augiášovho chlieva na Slovensku i opozícia. Nie však tým, čo sa jej stále vyčíta, teda neschopnosťou dohodnúť sa, ale tým, že vôbec dovolila, aby sa toto všetko začalo, ďalej tým, že na kydanie hnoja reagovala tzv. salónnou politikou vyhlásení, okrúhlych stolov s kydačmi hnoja a "rukavičkovým" prístupom k celkovému politickému dianiu, miesto toho, aby si vyhrnula rukávy a začala prácne čistiť. Pasivita občanov a ich parlamentných zástupcov hrá do karát kydačom hnoja. Ako je možné, že po takom fiasku, akým bolo referendum, sa opozícia ešte potrebovala o niečom dohadovať? Je povinnosťou všetkých strán, ktoré sa cítia byť opozičnými, aby prestali robiť zo slovenskej politickej scény niečo, čím nie je, prestali z nej robiť debatný salón, keď je chlievom, prestali sa hádať pre banality a konečne dali občanovi unisono najavo, že prúd, ktorý vytvoria, naozaj tento Augiášov chliev vyčistí. Musia si však za spoločníčku vybrať Cnosť a mať heraklovskú odvahu. Je to tá ťažšia cesta, ale je to jediná legálna možnosť obnovy právneho štátu na Slovensku.

Autor: Marek Chrenko, Trenčín