"Odteraz už nebude dôležitá iba poézia pre Haugovú, ale aj Haugová pre poéziu," povedal v osemdesiatomštvrtom po tretej básnickej zbierke slovenskej poetky Mily Haugovej Možná neha literát Valér Mikula. Medzitým vyšli Haugovej ďalšie štyri zbierky, a všetky dali Mikulovým slovám za pravdu. Spisovateľka sa so svojou bohatou, symbolickou aj spovedajúcou poetikou zaradila na vrchol ženskej slovenskej poézie a o jej dnešnom postavení málokto z literárnych znalcov pochybuje. V týchto dňoch, popri autorkinom životnom jubileu (narodila sa 14. 6. 1942 v Budapešti) vychádza Mile Haugovej vo vydavateľstve Drewo a srd už jej ôsma zbierka - Alfa Centauri, ktorú túto stredu v kruhu svojich priateľov pokrstila v kníhkupectve Artfórum. A medzi tými, ktorí knižku vyprevádzali do života, stál opäť aj Valér Mikula: "Alfa Centauri je zbierka básní, ktorá sa nedá čítať systematicky, od začiatku do konca. Takto by ju mohli čítať len fanatici usporiadanosti. Čitateľ sa musí pripraviť, že v nej bude listovať naviackrát, že niektoré verše ho svojím hermetickým tvarom na prvý raz odstrašia. Pretože tajomstvo knihy je aj v jej kompozícii. A možno ten kľúč ku kompozícii je práve vo hviezdach, niekde v súhvezdí Alfa Centauri, ktovie...." Namiesto hlbokých teórií Valér Mikula prirovnal písanie Mily Haugovej prekvapivo k zločinu: "Tiež je to prekračovanie hraníc (zabudnutia, smrti...). Prekračovanie s určitým rizikom sankcií." Autorka na túto charakteristiku pre SME reagovala: "Prekračovanie v tom cítim aj ja. Prekračovanie niektorých zaužívaných konvencií, spôsobu videnia, žitia. Básnik vlastne chodí po svete bez kože. Vidí a cíti viac. A keď sa to odhodlá napísať, je to akýsi rez. Rez cez jeho cit, vzťah, život." Svet svojej poslednej zbierky charakterizuje Mila Haugová pre SME slovami: "Čo ma najviac zaujíma, sú vzťahy. Vzťahy medzi dvoma blízkymi ľuďmi, medzi mužom a ženou, matkou a dcérou. Zaujíma ma osud ženy: na konci 20. storočia, ale aj pred tisíc rokmi. A to sa usilujem v mojej poézii spojiť." Kalendárium autorkiných dôležitých životných dát na konci zbierky, kde sa čitateľ dozvie o dvojjazyčnom prostredí, v ktorom Haugová vyrastala, množstve miest, ktoré ako dieťa prešla, alebo neskoršie ,kádrovanie`, ktorého výsledkom bolo štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej, napísala a zostavila do pôsobivej formy kolegyňa, poetka Stanislava Chrobáková. Haugová je s konečnou podobou svojej poslednej zbierky veľmi spokojná. Pochvaľuje si spoluprácu s vydavateľstvom: "Urobili mi tu moju najkrajšiu knižku, a v nej veľmi krásny životopis, krajší, ako mám v skutočnosti." K záhadnému, vesmírnemu názvu Haugová dodáva: "Asi súvisí s mojou obyčajnou ženskou záľubou - nádhernou hviezdnou oblohou. Je to pre mňa niečo vzdialené, nedosiahnuteľné. Alfa Centauri je súhvezdie na južnej oblohe, teda niečo, čo v týchto zemepisných šírkach nikdy neuvidíme. Aj poézia je čosi ako nikdy nenaplnená túžba... Vždy ma zaujímalo niečo, čo ma presahuje, čo nemôžem dosiahnuť. Niečo, čo je trochu ďalej, ako som ja."