ných dňoch ,zatiahnutý`. A nezdalo sa, že by ho von z Bratislavy v najbližších dňoch malo niečo - ani dlhodobo neprívetivé počasie - vyhnať... "Leto? Leto je pre mňa jediná šanca, aby som doslova dobehol všetko to, čo som si cez rok začal a nedokončil. Tento rok som s rodinou na dovolenke zatiaľ nebol, a pochybujem, že sa nám to ešte podarí," hovorí o svojom ,nedovolenkovaní` pre SME D. Hevier. "Hoci, niekoľko takých mikrodovoleniek už mám za sebou aj toto leto. Boli sme s deťmi v Žarnoveckej doline, kde sme s mladými ochrancami prírody prežili víkend v úplne prírodných podmienkach. Na poldňovej dovolenke som bol v prázdninovej detskej republike v Tralalande, chodievam si zahrať futbal na Železnú studienku. A snažím sa nahovoriť si, že dôležitejšia ako dĺžka dovolenky je jej intenzita..." Ideálnu dovolenku si napriek tomu D. Hevier predstavuje úplne inak - zavretý sám v dome, kde by celý týždeň čítal a písal... Leto a prázdniny však tentokrát nevymenil za knihy, ale za hudbu. Presnejšie - za hudbu a slovo. Píše texty pre herečku a speváčku-šansoniérku Janu Hubinskú, ktorej zaujímavý spevácky prejav pozná zatiaľ len užší okruh divákov z divadla West. "Myslím, že Jana by mohla byť akýmsi novým slovenským Nohavicom v ženskom vydaní. Keď som si ju vypočul, povedal som si - toto je naozaj niečo, čo chýba mne, a snáď aj iným ľuďom. Nazýva sa to šansón, ale ten ortodoxný šansón je už zrejme prekonaný. Toto je také normálne pesničkárstvo. Jednoducho pesničky o živote," hovorí o svojej novej spolupráci Hevier. A cédečko, ktoré vzíde z ich vzájomnej spolupráce, nebude jediné, na ktorom Hevier ako textár participuje, pretože čosi podobné - album šansónov - sa v najbližšej dobe chystá aj s pánom Chudíkom.

VYDAVATEĽ

Ani v lete nemôže niekto, kto sa rozhodol v krutých ,nečítavých` časoch vydávať literatúru, zahodiť problémy s knižkami za hlavu. Naopak, v HEVI sa rozhodli, že skúsia trochu netradičný ťah, a v období, keď nikto nevydáva knižky, zásobili kníhkupectvá hneď niekoľkými titulmi. Po poslednej Johanidesovej próze sú teraz najhorúcejšími novinkami vydavateľstva predovšetkým dve knižky: malý experiment - `rozhovor Boha s človekom` - Bhagavadgíta (kniha, v ktorej je zhrnuté Krišnovo učenie, a ktorá znamená pre východný svet to, čo pre kresťanskú tradíciu Starý a Nový zákon) a zozbieraných, v abecednom poradí zoradených, populárnych 77 šľakov Júliusa Satinského. A hoci sa knižke darí, pre vydavateľa každodenne bojujúceho s existenčnými problémami, môže byť len symbolickou útechou. "Či som niekedy oľutoval svoju vydavateľskú dráhu ? Samozrejme, niekoľkokrát denne. Je to boj. A najhoršie na ňom je, že sa nikdy nerozuzlí. Stále balansujeme na hrane, a to je veľmi namáhavé," hovorí Hevier. "Ale zasa som vďačný, že som si niektoré veci prežil aj z ich druhej stránky. Spisovateľ, ktorý má možnosť niekoľkokrát presťahovať sklad vydavateľstva, vie o váhe knihy asi o trochu viac, ako keď ju ,len` píše. Znenávidel som knihu a znovu si ju zamiloval niekoľkokrát..." Napriek všetkým ťažkostiam sa v HEVI blížia už k stovke vydaných titulov. Okrúhle číslo, ktoré vo vydavateľstve aj patrične oslávia, by mal niesť už túto jeseň Stepný vlk od Hermanna Hesseho.

ČITATEĽ

"Megatrendom ľudstva je nečítať. A najviac ma trápi, že nečítajú deti. Bez knižiek akoby nedostávali jednu zložku vitamínov. Nenaučia sa prirodzene formulovať svoj názor, komunikovať." Svet, v ktorom sú pre deti lákavejšie počítače a televízia ako písmenkami potlačené stránky kníh, neobišiel ani rodinu spisovateľa a vydavateľa. "Moje deti určite neprečítali toľko kníh, koľko som mal ,zhltnutých` ja v ich veku. Na to, koľko dnešné dieťa prečíta za rok, nám stačia prsty jednej ruky. A myslím si, že to nie je vec výchovy. Je to tu, v spoločnosti. Aj spisovateľ je ktosi, kto má medzi ľuďmi stále asociálne dehonestujúce postavenie. Jedna priateľka z Austrálie mi dokonca potvrdila, že aj tam, keď sa vysloví slovo ,book`, má to akýsi špinavý nádych. Ako keby ste povedali - ,bezdomovec`. Pre mňa ako človeka, ktorý stavia vo svojom živote na knihe, je samozrejme neprijateľné zmieriť sa s tým..."

SPISOVATEĽ

Popri všetkom ostatnom má D. Hevier stále čas a chuť aj na písanie. Už druhý rok píše knihu pre deti o drogách. "Bude to knižka pre celkom malé deti. Fantasy formou písaná rozprávka - podobenstvo o tom, čo to droga je. Pričom v celej knihe sa slovo droga, ani iné termíny z drogovej terminológie nespomínajú. Len krajina, v ktorej sa príbeh odohráva, sa bude volať Agord... Kniha je aj pre mňa malým experimentom, lebo vznikala trochu netradične: najskôr som mal hotové koláže, a teraz ich prepisujem do príbehu. A konečne by som chcel začať písať prózu, na ktorú sa chystám tiež už niekoľko rokov, čosi ako moju celoživotnú výpoveď." Popri všetkých aktivitách láka D. Heviera ešte jeden fenomén - publicistika. Čo z tohto stretnutia vzíde, budú môcť posúdiť najlepšie práve čitatelia denníka SME. Už od septembra tu Daniel Hevier rozbieha vlastnú autorskú stranu, na ktorej sa čitateľom bude prihovárať každý týždeň. "Bude to niečo na spôsob Tam-Tamov Borisa Filana, samozrejme s inou poetikou. Pestrá strana zo života, čosi medzi literatúrou a novinárskymi žánrami, ktorú si budem robiť sám aj výtvarne. A hoci by to malo byť čosi živé, aktuálne, chcem sa vyhnúť sezónnym veciam: politickým glosám, kritike spoločnosti... Chcem tam dostať optimizmus, pozitívny prístup k životu, uvažovanie nad trvalejšími hodnotami života - niečo, čo sa mi zdá, že nám dnes chýba. Ľudia akoby sa znovu začali obracať k Malému princovi, rozprávkam, pesničkárom. Znovu si potrebujú vytvárať akési súkromné azyly, kde majú svoju knihu, platňu, obrázok, a riešia si tu svoje problémy, ktoré sú úplne iné, ako tie v Televíznych novinách..."