Zhruba pred desiatimi rokmi prežívali obchodné akadémie na Slovensku boom. Hoci sa dnes už vie, že ich je neprimerane veľa a že ich absolventi majú stále väčšie problémy nájsť si uplatnenie, rozhodnutie zrušiť niektoré z nich vyvolalo výrazný odpor. Aj v tomto školskom roku je totiž o štúdium na nich vysoký záujem. Rady nezamestnaných rozširujú aj absolventi niektorých stredných odborných škôl (textilných, kožiarskych, obuvníckych, ale aj strojárskych a chemických) najmä v tých regiónoch, kde skolaboval veľký podnik, ktorý v minulosti týmto profesiám poskytoval zamestnanie.
Laura Gressnerová Výskumného ústavu odborného vzdelávania hovorí, že na Slovensku chýba komunikácia medzi vzdelávaním a trhom práce a že sa málo venujeme vypracovaniu koncepcie rozvoja hospodárstva a na ňu nadväzujúcej koncepcii rozvoja ľudských zdrojov. Na tento problém poukazuje kriticky aj posledná hodnotiaca správa Európskej komisie.
Niektorí ekonómovia však tvrdia, že presné dlhodobé prognózy v oblasti hospodárskeho vývoja sa vlastne vypracovať nedajú (i keď je zrejmé, že dlhodobo sa napríklad textilný a obuvnícky priemysel presúvajú na východ kontinentu a do Ázie).
Od mladých ľudí sa dnes očakáva predovšetkým aktívny prístup k hľadaniu zamestnania: vysoká prispôsobivosť, ochota priebežne pracovať na svojej kvalifikácii, ochota cestovať za prácou aj na väčšiu vzdialenosť.
Preto by mali už počas štúdia sledovať vývoj vo svojom odbore a ísť s dobou: študovať nové technológie, využívať doplnkové formy vzdelávania aj rôzne kurzy (napríklad kurzy cudzích jazykov alebo informačných technológií). Pri výbere povolania (a aj pri rekvalifikácii) by sa tiež nemali riadiť iba kritériom vysokého zárobku, ale aj tým, či je na trhu práce dopyt po profesii, ktorá ich láka.
(gal)
